Je inteligentné mesto stále len snom alebo už aj realitou? Považujete nejaké sídlo za skutočné smart city?
Jednoznačne tvrdím, že už dnes sú realitou. V praxi vidíme veľa príkladov, ktoré smelo môžeme považovať za smart city. Prirodzene, mnoho technológií je v súčasnosti len na papieri ako koncepty, ktoré sa nám zatiaľ nepodarilo uviesť do každodenného života. Ukazujú nám, ako by v budúcnosti mohlo vyzerať dochádzanie do práce z predmestia, ako budú fungovať autonómne vozidlá a podobné veci spojené so smart city. Na realizáciu tohto všetkého sme ešte stále nedosiahli. Zároveň sme však už zrealizovali obrovské množstvo vecí, s ktorými sa dnes stretávame úplne bežne.
Máte aj nejaký konkrétny príklad?
Veľa našich zákazníkov spomedzi spoločností a miest, s ktorými spolupracujeme, už prešlo pomerne pokročilým stupňom digitalizácie. Ako príklad môžem uviesť Novo Mesto v Slovinsku, ktoré sa stalo skutočným smart city. V spolupráci s Telekom Slovenije sme pre mesto pripravili inteligentné riešenia, ktoré dokážu monitorovať kvalitu ovzdušia a v reálnom čase dáta poskytovať občanom. Ďalej vďaka sledovaniu obsadenosti parkovacích miest môže samospráva lepšie manažovať dopravnú politiku mesta – vysvitlo napríklad, že parkovísk nie je málo, len sú zle využité. Súčasťou riešení je aj smart osvetlenie a manažment spotreby vody v meste. Vďaka internetu vecí, v skratke IoT, je možné využívať dáta z množstva prepojených zariadení a senzorov. Tie viac či menej nezávisle komunikujú medzi sebou navzájom a s príslušnými softvérovými nástrojmi, ktoré sa starajú o analýzy získaných dát.
Je umelá inteligencia dôležitou súčasťou snáh o vybudovanie smart cities?
Prirodzene. Umelú inteligenciu môžete predsa využiť na to, aby ste dokázali predpovedať budúci vývoj vecí. A práve o to ide aj v prípade smart cities. Ako príklad môžem uviesť čínsky Nanking, ktorý využíva naše systémy na riadenie dopravy tohto vyše osemmiliónového mesta. Riešenia v rámci nástrojov rodiny SAP Leonardo dokážu zhromažďovať a analyzovať všetky nevyhnutné dáta a poskytovať riešenia inteligentnej dopravy. Je povedzme schopné vypočítať, koľko ľudí práve šoféruje do ktorej oblasti mesta. Na základe toho môže mesto lepšie kontrolovať svoj dopravný systém. Vy sa vďaka tomu podstatne hladšie dostanete či už do centra, alebo do ktorejkoľvek časti mesta. Presne na toto využívame aj systém strojového učenia. Pomocou neho dokážeme predpovedať množstvo vecí do budúcnosti.
Ktoré veci ste tak schopní predvídať?
Napríklad ako sa bude doprava a ďalšie segmenty vyvíjať v nasledujúcom období. Skrátka, kam sa ľudia a technológie budú posúvať vpred. Opäť to môžem vysvetliť na jednom príklade. V Antibes na juhu Francúzska chceli skvalitniť dodávky vody nielen pre svojich obyvateľov, ale aj pre viac ako milión turistov, ktorí ročne toto slávne prímorské mesto navštívia.
Čo sa s touto situáciou dá robiť?
Miestni predstavitelia sú donútení zabezpečiť, aby ľudia nepoužívali viac vody, než je nevyhnutné, a aby sa ňou v žiadnom prípade neplytvalo. Pomáha im v tom vyše dvetisíc senzorov, ktorými vybavili vodovodnú a kanalizačnú infraštruktúru a ktoré v reálnom čase odosielajú dáta o stave celej sústavy, ako sú napríklad informácie o teplote či prietoku vody. Na analýzy, ale aj predikcie budúceho vývoja sa využívajú cloudové nástroje SAP Leonardo, využívajúce aj technológiu internetu vecí. Okrem manažmentu zásobovania vodou sa však rovnaký princíp, teda prepojenie viac ako 150 bezpečnostných kamier vďaka IoT aj strojovému učeniu využíva i na zvýšenie bezpečnosti a ochrany nielen obyvateľov mesta, ale aj priamo vodných zdrojov. Dôležité je, že tieto údaje sú dostupné okamžite, čo je napríklad v prípade teroristických útokov kľúčové.
Môžeme vidieť prvé elementy smart cities aj v našom regióne, v mestách ako Bratislava?
Určite áno. Aj spomenuté slovinské Novo Mesto, ktoré odtiaľto leží necelých 500 kilometrov. Dostanete sa tam za necelých päť hodín jazdy. V ňom na vlastné oči uvidíte, ako sa smart city stáva realitou. Nehovoríme o sídlach v západnej Európe ani o veľkomestách, ako je Nanking alebo New York, ale o mestách, ktoré sú naozaj v dosahu Bratislavy. Tie sú dôkazom, že inteligentné mesto môžeme vybudovať aj skutočne v malej mierke, v rámci menších projektov. Stačí najskôr podrobne preskúmať, ako a na ktorých miestach by sa prvky smart city dali realizovať. Sme napríklad schopní vybaviť ulice inteligentným osvetlením. Potom je už len krôčik k realizácii projektu smart city.
Novo Mesto je relatívne malé sídlo s necelými 23-tisíc obyvateľmi. Môžeme však smart city urobiť aj zo skutočných tradičných veľkomiest s dlhou históriou ako Paríž, Berlín alebo Rím?
Som o tom absolútne presvedčený. Práve toto je podľa mňa cesta, ktorou musíme ísť. V budúcnosti nás totiž čaká tak veľa výziev, ktoré sa na nás neodvratne rútia. Budeme musieť nájsť spôsob, ako budeme v meste žiť, presúvať sa z jedného miesta na druhé, využívať zdroje, ktoré nám táto planéta ponúka. Dobre vieme, že zdroje nie sú nevyčerpateľné. Takže si myslím, že každé mesto na tomto svete musí už teraz premýšľať, akým spôsobom bude napredovať. A predovšetkým musí zabezpečiť, aby sa skutočne stalo mestom, v ktorom chcú ľudia žiť. Práve tu by sme mali začať celú diskusiu o smart city.
Spomínali ste čínsky Nanking. Môže byť práve on príkladom, že smart city sa dá vybudovať aj z mnohomiliónového mesta?
Nepochybne áno. Nanking je predsa jedným z najväčších miest na svete, má takmer 8,5 milióna obyvateľov. A som si istý, že práve takéto metropoly začínajú už dnes zavádzať do svojich dopravných systémov prvky inteligentných miest. Hľadajú riešenia, ako do nich dostať nové technológie. Takže naozaj nezáleží na tom, či ide o veľké, alebo o malé mesto. V každom prípade je možné tieto technológie zaviesť.
Ktorý región sveta považujete za lídra týchto technológií? Je to Blízky východ alebo východná Ázia, prípadne kalifornské Silicon Valley?
Vždy záleží na špecifickej oblasti smart city. Niekto je popredu v segmente autonómneho šoférovania, ďalší v inteligentných systémoch riadenia dopravy. Ak by som mal spomenúť len jedno mesto, tak by to bol Dubaj. Má veľmi veľa projektov spojených s inteligentnými mestami. Takže v tomto smere je rozhodne vpredu. No nepovedal by som, že existuje jeden konkrétny región alebo metropola, ktorá by dosiahla pozíciu inteligentného mesta zďaleka prevyšujúceho všetky ostatné smart cities. Takéto postavenie nemá ani Dubaj.
Nemyslíte si, že Európa v tomto smere za ostatnými regiónmi trochu zaostáva? Prečo je inde technologický pokrok podstatne rýchlejší?
Áno, myslím si to. Obzvlášť Ázia a v nej špeciálne Čína sú výrazne pred nami. Je to však dané predovšetkým politickým prostredím, aké je v tých-ktorých mestách alebo štátoch nastavené. Napríklad v Spojených štátoch je zavedený prístup, že ľudia majú neobmedzené možnosti a slobodu založiť startupy a odštartovať vývoj nových technológií. V Číne je to presne naopak, prístup zhora nadol. Vláda rozhodne, že chce do týchto technológií investovať a využije na to spoločnosti.
A v Európe?
U nás sme istým spôsobom niekde medzi tým. Nemáme síce žiadne regulácie, ktoré by nám bránili, aby sme založili spoločnosť napríklad v Nemecku alebo Rakúsku. Musíme si však na to zohnať investora, často z krajín mimo Európy. A práve to je pre rôzne prísne pravidlá neraz veľmi ťažké. Treba však povedať, že ani vlády v Spojených štátoch či v Európe v skutočnosti príliš nerozumejú významu umelej inteligencie. Často nevedia doceniť, aké dôležité sú nové technológie pre ekonomiku a spoločnosť. Takže je to naozaj ťažká situácia. Rozhodne by som aj v tomto videl dôvod, prečo je Európa vo vývoji technológií pozadu.
Ktorá krajina Európskej únie má najlepší ekosystém pre inovatívne technológie? Často sa spomína Estónsko...
Áno, Estónsko rozhodne patrí medzi lídrov v oblasti digitalizácie vládnych záležitostí. Nevyzdvihoval by som však len jednu konkrétnu krajinu. Podľa mňa to je úlohou celej Európy. Uvediem vám jeden príklad. Viedeň bola nedávno vyhodnotená v ankete časopisu Economist ako mesto, kde sa žije najlepšie na svete. Ja sa však pýtam – o čom to vypovedá? Aj keď je Viedeň najlepšie mesto na život, pomáha nejakým spôsobom i ľuďom, ktorí žijú mimo nej? Pretože aj toto by podľa mňa malo byť zmyslom smart city.
Prečo si to myslíte?
Pretože aj keď máte jedno veľké mesto, ktoré dokázalo vybudovať niečo významné, tak vždy sa budete pýtať, aký dosah to bude mať nielen na ľudí, ktorí v ňom žijú, ale aj na obyvateľov blízkych obcí. To je veľmi dôležitá súčasť princípu smart city. Pretože nie každý človek v Európe žije v meste. Musíte mať teda koncepty, ktoré sa budú zameriavať aj na vidiek.
Hovorili sme o Estónsku či Slovinsku. Myslíte si, že vlády krajín strednej a východnej Európy a ich mestá sú všeobecne otvorenejšie novým technologickým projektom?
Je to rozhodne tak. Ako som pripomenul už na začiatku, vývoj technológií vo všetkých oblastiach musí byť súčasťou každej vládnej stratégie. Tieto veci sa stávajú čoraz aktuálnejšími výzvami pre budúcnosť.
Mali by v tejto oblasti jednotlivé európske krajiny viac spolupracovať? A musí byť aktívnejšia aj samotná Európska únia?
Som o tom absolútne presvedčený. A nie je to len o vládnom aspekte. Sú rozbehnuté aktivity, no v mnohých prípadoch napredujú len pomaly. Navyše, len málo starostov alebo predstaviteľov vlád počúva, čo hovoríme o nevyhnutnosti zavádzania nových technológií. Je to o celkovom nastavení mysle, aké majú títo ľudia. Práve v tom by som ich chcel povzbudiť. Aj preto v súčasnosti hovoríme o všetkých týchto veciach. O tom, ako sa môžeme dostať do pozície, keď budeme presne vedieť, čo sa vo svete deje, aké možnosti sa objavujú pri riešení nastávajúcich problémov a aké sú spôsoby, ktorými by sme v tomto smere mohli podnikať konkrétne kroky. Takže práve o tomto teraz veľa hovoríme, veľa premýšľame a chystáme sa podniknúť všetky nevyhnutné kroky.
Máte vo svojej práci niečo do činenia aj so Slovenskom?
Áno, na Slovensku máme veľký tím s rozsiahlou organizačnou štruktúrou. Pracujú tu na mnohých projektoch. SAP má vo svojom portfóliu zhruba tisíc produktov, neustále prichádzame s novými a novými riešeniami. Sme veľkým partnerom v rôznych ekosystémoch. Nepochybne teda máme veľa práce aj tu na Slovensku.
Myslíte si, že aj Slovensko by sa jedného dňa mohlo stať lídrom v nových technológiách?
Som presvedčený o tom, že každá krajina by sa v tomto smere mohla stať lídrom. Musíme sa však najprv spýtať, čo vlastne znamená byť lídrom v nových technológiách. To je prvá a základná vec. V súčasnosti už totiž máme k dispozícii také široké portfólio technológií, vyvinutých algoritmov a možností využitia, že je veľmi ťažké vyzdvihnúť jediný segment. Niektoré technológie môžete využiť na sociálnu bezpečnosť, ďalšie na zdravotnú starostlivosť alebo vládne záležitosti. Takže najskôr by som si položil otázku, či existuje skutočný líder v niektorej špecifickej technológii. A druhá vec, ktorú by som rád zdôraznil, je tá, že predsa každý sa môže stať lídrom v nejakej oblasti.
Ako sa teda stať lídrom?
V skutočnosti to závisí od toho, aké úsilie do splnenia svojich cieľov vložíte, koľko zdrojov a peňazí na to miniete, aj akým odhodlaním a drajvom disponujete. Dobre to vidíme na príklade Číny, ktorá ženie technológie rýchlym krokom vpred. Veľmi dobre chápe, že práve toto je budúcnosť. Preto investuje do rozvoja nových technológií veľa peňazí aj úsilia. Keď na to nebudete mať nastavenú myseľ, keď nebudete vidieť príležitosti, aké technológie môžu priniesť do vášho života, a keď budete len hľadať výhovorky, prečo by ste do toho nemali investovať, tak celé vaše úsilie bude zbytočné. Opakujem teda, je to predovšetkým otázka mentálneho nastavenia.
Čo by ste odporúčali Slovákom, aby v tomto smere urobili?
Práve o tom som hovoril vo svojom nedávnom vystúpení na konferencii o umelej inteligencii v Bratislave. Rozhodne odporúčam, aby sme predovšetkým boli otvorení novým veciam a pozerali sa na veci tak, aké naozaj sú. Nemôžeme dávať ruky preč od umelej inteligencie. Tá je realitou a má obrovský vplyv na biznis. To je prvý pilier. Musíte porozumieť tomu, aký dosah budú mať tieto technológie na náš biznis a sociálne aj osobné životy.
A druhý pilier?
Druhým pilierom je niečo skutočne začať robiť. Pretože môžete o veciach veľa premýšľať a rozprávať, ale keď to nepretavíte do akcie, tak je to absolútne zbytočné. Nemôžete iba tráviť čas na konferenciách rozprávaním o veciach, ak sa potom nevrátite domov a niečo s tým neurobíte. Takže mojím hlavným posolstvom na bratislavskej konferencii bolo, ako si všetky tieto veci nastaviť a kde začať, ak skutočne chcete začať. Práve toto pomáhame riešiť. Hovoríme s veľkými spoločnosťami, spolupracujeme s ich ľuďmi. Mnohí z nich pritom nemajú vôľu bojovať. Tvrdia – hej, náš systém už predsa funguje. Všetko je super, my nepotrebujeme nové technológie ani príležitosti, ktoré sa tam vonku objavujú. Je veľmi ťažké začať, treba na to vynaložiť príliš veľa úsilia. Takže prečo by sme to vlastne mali robiť. A našou úlohou je presvedčiť ich, aby začali. Že je dôležité a má veľký zmysel, aby to naozaj urobili.
Do akej miery sa vo svojej práci zaoberáte fenoménom inteligentných miest?
Smart cities sú neoddeliteľnou časťou projektov, na ktorých pracujem v pozícii dočasného výkonného technického riaditeľa spoločnosti SAP pre strednú a východnú Európu. Inteligentné mestá sú dnes totiž pevnou súčasťou inovácií a digitalizácie. A toto všetko od nás požadujú naši zákazníci.
Kto je Volker Hein
Technický riaditeľ nemeckej spoločnosti SAP pre strednú a východnú Európu je expertom na problematiku inteligentných miest. V tejto oblasti sa podieľa na mnohých projektoch SAP po celom svete. Ako spíker sa zúčastňuje na podujatiach zameraných na umelú inteligenciu a smart city. Koncom septembra vystúpil v Bratislave na konferencii Value-Driven Artifical Intelligence organizovanej Americkou obchodnou komorou na Slovensku.