Holandsko je považované za jedného z európskych lídrov v oblasti inteligentnej dopravy. Ktoré projekty aktuálne zavádzate vo vašich mestách?
Momentálne investujeme do inteligentnej dopravnej svetelnej signalizácie. Zavádzame ju vo veľkých mestách ako je Amsterdam či Rotterdam, ale aj v menších sídlach. V súčasnosti je v Holandsku okolo deväťtisíc svetelných signalizácií, pričom podiel inteligentných semaforov sa neustále zvyšuje.
Viete povedať, koľko semaforov je inteligentných?
Presné číslo vám nepoviem, ale ich počet narastá takmer každý deň. Samozrejme, kým nahradíme všetky pôvodné semafory tými inteligentnými, vyžiada si to určitý čas. Navyše je to veľká investícia. Takže keď nechcete investovať do staršieho typu semaforov, musíte niekedy počkať, kým príde vhodný moment. Následne ich nahradíte inteligentnou verziou, ktorá je oveľa užitočnejšia pre chod premávky.
V akých konkrétnych prípadoch majú tieto semafory využitie?
Pri rôznych špeciálnych príležitostiach, ale často aj v bežnej premávke. Napríklad keď je rušnejšia doprava a vidíte, že z niektorej strany prichádza na križovatku viac áut. Vtedy treba, aby zelená svetila dlhšie. Ďalej to je v prípadoch nákladných vozidiel alebo policajných áut či sanitiek, ktoré dostanú zelenú skôr. Toto všetko zaobstaráva práve inteligentná doprava.
Ktorý región sveta má podľa vás inteligentnú dopravu zvládnutú na najvyššej úrovni?
Pomerne silno je v tomto smere rozvinutá je Ázia. Ľudia sú tam viac orientovaní na technológie. Zároveň akceptujú technológie zavedené vládami, pokiaľ to znamená napríklad plynulejšiu premávku. V európskych krajinách a takisto v Spojených štátoch sa tešíme väčšej slobode cestovania a výberu. Ľudia odmietajú byť pod priveľkým vplyvom vlády, preto je zložitejšie zaviesť u nás takéto technológie. Na druhej strane intenzívne premýšľame nad rozšírením pokročilejších technológií, ktoré ako užívatelia nebudete na sebe príliš pociťovať. Úplne prirodzene budú začlenené do vášho každodenného života a urobia ho pohodlnejším. Takže to je úplne opačný postoj, než keď sa vláda snaží reštriktívne zasahovať do vášho života a obmedzovať vás.
Dá sa teda povedať, že Európa v tomto smere zaostáva za Čínou alebo inými ázijskými krajinami?
Z určitého hľadiska možno áno, aj keď to nie je úplne presný výraz, že za nimi zaostávame. Jednoducho máme iba odlišný prístup, ktorý si vyžaduje viac času.
Myslíte si, že nová Európska komisia by mala rozbehnúť viac projektov v oblasti inteligentnej dopravy?
Nie, oni už teraz robia dosť veľa práce. Navyše, vždy by to malo byť implementované na lokálnej úrovni, teda vedením krajov, okresov alebo miest. Musia to urobiť miestne úrady, ktoré napríklad rozhodujú o budovaní ciest nižších tried. Samozrejme, výrazne im pritom pomáha, ak na to prichádzajú peniaze z Bruselu. Konečný výsledok je však na nich, tieto projekty nemôžu byť závislé od financovania z Európskej únie.
Je podľa vás jednoduchšie zaviesť inteligentnú dopravu v menších sídlach ako Hengelo či Enschede alebo vo veľkomestách typu Amsterdam, Rotterdam či Haag?
Efekt vo veľkých mestách je podľa mňa väčší. Majú tiež viac prostriedkov na to, aby takéto veci zaviedli. Často u nich v rámci miestnej samosprávy fungujú samostatné oddelenia, ktoré už na týchto technológiách pracujú. V menších mestečkách to zamestnanci samosprávy robia v rámci svojej bežnej práce. Nemajú tam špeciálne vyčlenených ľudí, ktorí by sa zaoberali výlučne zavádzaním inteligentnej dopravy a napĺňaním jej cieľov. Napríklad vami spomenuté Hengelo je v tomto smere menej dôsledné. Aj preto je tu efekt inteligentnej dopravy o niečo menší. V tomto sa menšie mestá odlišujú od Rotterdamu alebo Amsterdamu, kde je pre vedenie podstatne jednoduchšie, aby zaviedli tieto technológie.
Veľkomestá ako Paríž alebo Rím sa vyznačujú pomerne chaotickou dopravou. Je možné zaviesť prvky smart mobility aj tu?
Vždy je to možné. Efekt tu však bude menší. Len nedávno som sa rozprával s kolegom zo Spojených štátov o semaforoch. O tom, kedy má naskočiť zelená a kedy má prísť čas pre červenú. Povedal mi, že oni to majú jednoduché. Červená trvá jednu minútu a rovnaký čas je vyčlenený aj pre zelenú. Im to stačí – presne vedia, kedy príde červená a kedy zelená. My v Holandsku však máme pokročilejšie systémy, ktoré pri kalkulácii berú do úvahy okrem iného počet prichádzajúcich vozidiel.
Čo to v praxi znamená?
Niekedy trvá zelená jednu minútu, niekedy dve minúty, inokedy zase iba desať sekúnd. Prirodzene, je to komplikovanejšie než v USA. Na druhej strane musíte niekedy nainštalovať zložitejšie semafory, aby ste dopravu zjednodušili a prispôsobili si ju svojej vlastnej situácii. Inteligentná doprava je totiž vhodná najmä pre mestá s komplikovanejšiu cestnou sieťou. Samozrejme, je pre vás jednoduchšie zvládať dopravu, keď v meste máte iba rovné cesty. V takýchto mestách nie je efekt inteligentných semaforov príliš veľký. Preto nie je nevyhnutné, aby takéto technológie boli vo všetkých mestách. Ani sa o to neusilujeme. V skutočnosti si každé mesto vyžaduje svoje vlastné špecifické riešenia.
Spolupracujú v tomto smere holandské úrady so súkromnými spoločnosťami?
Nepochybne áno, existuje veľa príkladov vzájomnej spolupráce. Potrebujeme jeden druhého. Aj preto spolupracujeme s výrobcami takýchto produktov, medzi ktorými sú veľmi úspešné holandské firmy. Jednou z nich je napríklad holandská spoločnosť TomTom vyvíjajúca navigačné systémy. A nielen s nimi. Spolupracujeme takisto s firmami a organizáciami, ktoré kompletne vyrábajú semafory a umiestňujú ich k cestným komunikáciám. Usilujeme sa s nimi o zlepšenie svetelnej signalizácie a o to, aby sme priniesli nasledujúcu úplne novú generáciu semaforov. V nasledujúcich rokoch bude táto spolupráca vo väčšej miere zameraná aj na telekomunikačných operátorov a celkovo prevádzkovateľov mobilných sietí. Bude to nevyhnutné, pretože autonómne vozidlá budú potrebovať dobré pripojenie.
Ktorú európsku krajinu považujete za najrozvinutejšiu v oblasti inteligentnej dopravy?
Toto je veľmi ťažká otázka. Nechcem nikoho vyzdvihnúť alebo na niekoho iného zabudnúť. Myslím si však, že všeobecne Škandinávia je dosť rozvinutá v zavádzaní systémov inteligentnej dopravy. Týka sa to však hlavne väčších miest. Neplatí to o odľahlejších oblastiach rozľahlejších krajín s väčšími vzdialenosťami a s menšou hustotou obyvateľov, kde musíte veľa cestovať. Celkovo však Škandinávia má pomerne aktívny postoj voči spoločnosti a snaží sa nachádzať riešenia. Často sa o tom presviedčam, keď sa rozprávam s kolegami z týchto krajín.
Máte v tomto smere nejaké kontakty alebo spoluprácu aj na Slovensku?
Dosiaľ som ich nemal, ale počas mojej nedávnej návštevy vašej krajiny som nejaké kontakty získal. O túto tému sa zaujímam naozaj intenzívne. A práve vo všetkých krajinách ako je aj Slovensko vidím pekné príklady toho, ako by sa inteligentná doprava dala zavádzať. Vy totiž ešte nemáte dlhoročné dedičstvo po systémoch, aké momentálne máme aj my v Holandsku. Musíme nahradiť systémy, ktoré sú nainštalované už celé desaťročia. Zaviesť nové systémy je pritom dosť komplikované a veľmi náročné. Keďže však vy tieto zastarané systémy nemáte alebo vo vašej krajine žije menej ľudí než tu v Holandsku, tak potom je jednoduchšie inštalovať niečo nové a urobiť krok smerom k inteligentnej doprave.
Mali ste v Bratislave aj nejaké stretnutia, kde ste o týchto veciach hovorili?
Bola to moja prvá návšteva v Bratislave aj celkovo na Slovensku. Na pôde holandskej ambasády som sa zúčastnil na konferencii Smart Mobility, okrem toho so však žiadne iné stretnutia nemal. V každom prípade verím, že to bol len začiatok nadväzovania väčšieho množstva kontaktov a budúcej spolupráce.
Myslíte si, že podobné technológie v inteligentnej doprave môžu byť zavedené aj Bratislave alebo tu vidíte oproti Amsterdamu nejaké rozdiely?
Nie, vo vašich mestách máte rovnaké problémy ako my v Holandsku. Z prechádzky po Bratislave som si odniesol zaujímavú skúsenosť. V Holandsku máme veľa služieb poskytujúcich zdieľané bicykle. Ulice sú plné takýchto drobných iniciatív a startupov. U nás v tomto smere nemáme žiadne regulácie. Povedal by som, že v Bratislave to je viac organizované. Postupne však tieto služby prichádzajú aj k vám a možno neskôr bude situácia na Slovensku rovnaká ako v Holandsku. Preto by som odporúčal, aby ste sa o niečo skôr ako my začali zaujímať o reguláciu a nestrácali čas so všetkými tými bicyklami rôznych spoločností, ktoré u nás chodia všade naokolo.
Amsterdam nie je známy len početnými bicyklami, ale aj množstvom vodných kanálov, ktoré brázdia člny. Môžu inteligentné systémy nájsť využitie aj v riečnej doprave?
Kanály v Amsterdame boli pôvodne určené a využívané na dopravné účely. Dnes už to tak nie je. Možno sa do určitej miery využívajú na odvoz odpadu, prípadne, ako je mi známe, na prepravu niektorých druhov tovaru, napríklad piva. Dnes to však už nie je to veľmi významný spôsob dopravy. Možno v budúcnosti sa to zmení. Nemyslím si však, že riečna doprava úplne nahradí cestnú infraštruktúru. Na druhej strane som si istý, že v Amsterdame bude aj doprava po kanáloch inteligentnejšia, než je dnes.
Kde konkrétne sa bude dať využiť riečna doprava?
V súčasnosti sme svedkami toho, že čoraz viac ľudí si nakupuje veci cez internet. V e-shopoch si kupujú prakticky čokoľvek. Existuje pritom viacero rôznych spoločnosti, ktoré vám tieto nákupy dovezú priamo domov, či už je to DHL, UPS alebo klasický poštovný úrad. Všetky tieto spoločnosti sa medzi sebou prdbiehajú. Navzájom súťažia v rýchlosti doručenia tovaru. Aby dodali balíky ako prvé, obsadzujú cesty svojimi vozidlami. Preto si myslím, že aj toto by sme skutočne mali lepšie zorganizovať. Poviem vám jeden príklad. Pred jedným či dvoma rokmi som šiel na prázdniny na ostrov Schiermonnikoog. Možno ho poznáte, ide o jeden z Waddenových ostrovov patriacich do skupiny holandských Frízskych ostrovov. Všetky dodávky tovarov do prístavu, ako aj dopravu na ostrov tam zabezpečuje len jedna jediná organizácia. Je to oveľa pohodlnejšie. Jazdí tam menej dopravných prostriedkov.
V USA už testujú drony či robotov na doručovanie tovarov. Je to v Európe otázka veľmi vzdialenej budúcnosti?
Tým si práve nie som úplne istý. Je jasné, že nie každá doprava tovaru bude autonómna. V každom prípade očakávam, že medzi jednotlivými stupňami prepravy tovarov budeme mať väčšiu mieru automatizácie než dnes. Nebude to však doručenie do konečnej destinácie. Potrvá ešte dlhý čas, kým budú v Amsterdame úlne autonómne autá, a to tak na cestovanie pasažierov, ako i doručovanie tovarov.
Kde teda nájdu roboty v celom reťazci využitie?
Viem si predstaviť, že plne automatizované autá, prípadne lode alebo vlaky, budú premávať medzi dodávateľskými centrami a nákupnými strediskami alebo reštauráciami. Napokon, toto sa už dnes deje v rotterdamskom prístave, kde majú automatizovanú prepravu kontajnerov. Samozrejme, je to v rámci jeho uzavretej časti. Aj keď oblasť, kde takéto vozidlá premávajú, by niekedy v budúcnosti mohla byť rozšírená aj na celý prístav.
Aké kroky by ste v oblasti inteligentnej dopravy odporučili Slovákom?
Skrátka urobte všetko, čo treba. Neprestávajte robiť v tejto veci experimenty, ani keď sa vám spočiatku môže zdať, že nefungujú úplne podľa vašich predstáv. Skúšajte ich ďalej. A vždy majte na zreteli, že to nie je len o tom, aby ste hneď a zaraz mali na cestách inteligentnú dopravu. Každá firma, každé riešenie a každý krok, ktorý túto dopravu čo i len nepatrne zlepší, má veľký význam. A nemôžete o týchto veciach len rozprávať, ale ich aj uvádzať do praxe. Takže začnite v malom, ale premýšľajte vo veľkom.
Kto je Hans Nobbe
Poradca holandského ministerstva infraštruktúry a správy vodných zdrojov má vyše 20-ročné skúsenosti s digitalizáciou máp, otvorenými dátami a komunikačnými technológiami. V súčasnosti sa zaoberá strategickými záležitosťami v oblasti inteligentných dopravných systémov. Medzi aktuálne témy, ktoré rieší, patrí autonómna doprava a digitálna infraštruktúra vrátane 5G sietí. Nedávno navštívil Bratislavu, kde sa zúčastnil na konferencii Smart Mobility organizovanej veľvyslanectvami Holandska i USA a Inštitútom moderného spotrebiteľa. Mediálnym partnerom podujatia boli HN.