Celý svet sa pretransformoval takým spôsobom, že bolo nemožné vopred tieto zmeny predvídať, tvrdí pre HN Alan Marcus, šéf oddelenia digitálnych stratégií spoločnosti Planet Smart City.
Vo svojom životopise máte množstvo zaujímavých zastávok. V súčasnosti ste považovaný za jedného z najväčších expertov na smart cities, predtým ste desať rokov viedli oddelenie technológií, médií a digitálu v rámci Svetového ekonomického fóra. Dlhší čas ste tiež pôsobili v rôznych firmách v kalifornskom Silicon Valley. Boli ste pri tom, keď internet ešte len začínal dobýjať svet...
Bolo to prirodzený vývoj. Keď sa bavíme o smart cities, tak hovoríme o nových technológiách, ktoré sa začali vyvíjať po vzniku siete World Wide Web. Tá vznikla v roku 1989 v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). V prvej polovici 90. rokov internet vyšiel mimo CERN-u a začal sa rozširovať po celom svete. No a mňa moja kariérna cesta zaviedla v roku 1990 práve do Silicon Valley. Mal som to šťastie, že som mohol pracovať v množstve technologických spoločností ako Cisco Systems. Dokonca som v tom čase mal aj biznis kontakty so Slovenskom.
Môžete o tomto období povedať niečo viac?
V Cisco Systems som pôsobil do roku 1993. A práve v tom roku som v rámci niektorých projektov navštívil aj vašu krajinu. Bolo to tesne po tom, ako ste po rozpade Československa získali samostatnosť. Firmy vtedy potrebovali čoraz väčšie siete, vysokorýchlostný prenos dát. Celú infraštruktúru museli vybudovať úplne od nuly. Vlády, univerzity, výskumné centrá či veľké spoločnosti spustili začiatkom 90. rokov vlnu skutočne obrovských investícií do týchto technológií. No a ja som v tom čase strávil určitý čas v strednej a vo východnej Európe. Nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Rusku či vo východnej časti Nemecka. Vo vašom regióne boli vtedy naozaj veľké príležitosti na budovanie infraštruktúry a ja som možnosť pracovať pre Cisco Systems považoval za veľkú šancu, ktorej som sa chopil. Takže áno, môžem konštatovať, že som bol v správnom čase na správnom mieste.
Odvtedy sa vymenila celá jedna ľudská generácia. Dokázali ste si v tom čase vôbec predstaviť, že za 30 rokov sa situácia v oblasti technológií v strednej Európe tak radikálne zmení?
Nepochybne sa všetko kompletne zmenilo. Samozrejme, pokrok nastal nielen vo vašom regióne. Celý svet sa pretransformoval takým spôsobom, že bolo nemožné predvídať to. Áno, my všetci sme mali vízie, čo všetko by sa mohlo stať. V každom prípade si myslím, že svet je práve vďaka týmto zmenám oveľa lepším miestom na život, než bol predtým. Máme omnoho väčšiu schopnosť získavať a odovzdávať informácie, prístup k dátam a možnosti ich vzájomného zdieľania. Získali sme skúsenosti so sociálnymi sieťami ako Facebook, sú nám k dispozícii produkty spoločnosti Google. To všetko výrazne zmenilo spôsob, akým sa pozeráme jeden na druhého. Takže ja osobne vidím v tomto smere skutočne obrovský pokrok.
Existuje niekde vo svete mesto, ktoré spĺňa vaše predstavy stopercentného smart city?
Možno by som mal začať s tým, čo si vlastne pod pojmom smart city predstavujem a čo všetko by také mesto malo mať. Niektorí ľudia sú presvedčení, že inteligentné mesto musí mať veľké množstvo najmodernejších technológií. Dnes už v rámci miest naprieč celým svetom poznáme komunity či celé štvrte, ktoré využívajú najvyspelejšie technológie. Otázka znie – dajú sa tieto štvrte či mestá považovať za inteligentné? Možno áno, a možno ani nie.
Čo teda z mesta spraví skutočné smart city?
Keď sa tieto technológie nevyužívajú ako nástroj na uskutočňovanie správnych vecí, ale ich vytváranie slúži len na to, aby sme nejaké technológie vôbec mali, to z nás ešte neurobí smart spoločnosť. Podľa mňa budeme najbližšie k ideálu smart spoločnosti vtedy, keď sa ľudia budú angažovať navzájom voči sebe a voči komunite, v ktorej žijú. Teda keď sa na živote komunity budú zúčastňovať spôsobom, ktorý bude udržateľný a profitovať z neho budú všetci. Takže pre mňa je práve toto smart ideál. Technológie nám len pomáhajú v tom, aby sme takéto veci konali.
V čom konkrétne?
Predovšetkým v tom, že vďaka nim dokážeme niečo urobiť účinnejším a lepším, môžeme napríklad získať viac informácií či prijímať lepšie rozhodnutia. Našou úlohou je vyvíjať a poskytovať technológie, aby sa toto všetko mohlo diať. Ale vráťme sa k vašej otázke, ktoré mesto súčasnosti považujem za najinteligentnejšie. Ja si myslím, že dnes v mnohých mestách vzniká veľa inteligentných riešení. Či už je to Singapur, New York, Londýn alebo Barcelona. V skutočnosti sa toto podľa mňa deje všade. Len veľmi málo miest na svete nezaviedlo do svojho každodenného života aspoň niečo, čo by sme mohli označiť za inteligentné. Napokon, aj na februárovom Svetovom urbanistickom fóre v Abú Zabí, na ktorom som vystúpil, to bolo najmä o mestách. Je to logické, keďže v súčasnosti zažívame éru miest.
V londýnskej spoločnosti Planet Smart City máte na starosti digitálne stratégie. Aké prvky smart city môžeme nájsť vo vašich projektoch?
V našich projektoch sa pozeráme predovšetkým na také technológie, ktoré môžu v prvom rade vytvoriť základy pre to, aby zaangažovali a podnietili ľudí zamýšľať sa nad udržateľným spôsobom života. To znamená, že prinášame riešenia, ako sú inteligentné vykurovacie zariadenia či smart vodovodné ústredia. Napríklad v Brazílii, kde sme vybudovali projekt Smart City Natal, je jednou z našich najväčších výziev manažment vodného toku. Ľudia majú na strechách svojich domov malé nádrže, s ktorými žili dlhé roky. Dnes to však už nestačí. Pomocou smart zariadení dokážu vodu z týchto nádrží využívať rozumnejším spôsobom. Majú v nich senzory, ktoré sú schopné identifikovať úroveň vody v nádrži a na základe toho podniknúť nejakú akciu. Celé to stojí veľmi málo peňazí, obyvatelia domov však vďaka tomu môžu ušetriť značné množstvo vody. Aj takýmto spôsobom sa im snažíme pomáhať. Takže naozaj ide o to, aby ľudia uvažovali v zmysle udržateľného života.
Okrem vodného manažmentu sa v ktorých ďalších oblastiach môžu inteligentné riešenia využívať?
Vo všetkých možných sférach bývania, či už sú to dodávky energie, vykurovanie, ventilácia, klimatizácia či osvetľovacie systémy. Toto všetko je pritom len základ. Okrem toho sa koncentrujeme na služby. Sledujeme procesy a snažíme sa dosiahnuť, aby používatelia boli do nich priamo zapojení. Ďalej riešime otázku, ako ľudia nájdu navzájom jeden druhého. Je to jedna z najväčších výziev, ktorá sa týka každého človeka, či už je starý, mladý alebo v ktorejkoľvek vekovej kategórii medzi tým.
Čo to v praxi znamená?
Keď sa presťahujete do veľkého mesta či do novej komunity, zväčša tam nikoho nepoznáte. Určite tam však žijú ľudia, s ktorými máte veľa spoločných záľub či príležitostí. Práve takýmto obyvateľom sú určené aplikácie, ktorými im pomáhame nájsť jeden druhého. Spájajú ich myšlienky, ktoré spolu zdieľajú. Je to inteligentná cesta, vďaka ktorej sa ľudia cítia oveľa viac navzájom prepojení. Takže pomocou aplikácie či rôznych ďalších platforiem a komponentov budeme schopní pomôcť im nájsť nové príležitosti.
Vyvíjate pre vaše projekty vlastné technológie alebo spolupracujete s veľkými technologickými spoločnosťami či startupmi?
My nevyvíjame úplne nové technológie, ale inovujeme tie, ktoré už existujú. Používame technológie od veľmi veľkých globálnych spoločností, ale aj od malých firiem či startupov. Nie sme zameraní na žiadne špecifické krajiny či technológie, prípadne osobitú značku či výrobcu. Chceme získať správne riešenia za správnu cenu. Našou pridanou hodnotou je to, že vieme, ako ich inovujeme a využijeme tak, aby sme ich prispôsobili konkrétnym potrebám priamo na mieste.
Stále ste aktívni aj v Silicon Valley?
Áno, spolupracujeme s niektorými spoločnosťami zo Silicon Valley. Sú medzi nimi aj veľké priemyselné koncerny ako Schneider Electric, Siemens či GE, ktoré nám zabezpečujú napríklad elektrické systémy či osvetľovacie systémy. Ďalej tu máme veci, ktoré si vyžadujú sociálne inovácie a zohľadňujú sociálne potreby jednotlivých skupín. Mnohé menšie softvérové spoločnosti dodávajú malé aplikácie vrátane veľmi zaujímavých riešení, ako minimalizovať náklady napríklad na prípravu jedla. Neraz totiž musíme uvažovať nad cenovo dostupnými službami, keďže ľudia a komunity, ktorým sú určené, nepatria medzi ekonomicky silné skupiny. Takže pracujeme aj s dodatočnými sociálnymi typmi programov.
Premýšľate aj nad tým, že by ste kúpili nejaké malé startupy a vyvíjali vaše vlastné technológie?
Zastávam názor, že nikdy nehovor nikdy, ale dnes to určite nie je súčasťou našej stratégie. Veríme v spoluprácu so skutočne inteligentnými ľuďmi a spoločnosťami. Nepozeráme sa na to, aby sme s nimi súperili. Naopak, sústreďujeme sa na to, ako pomôcť, aby sa správne riešenia dostali k správnym komunitám správnym spôsobom.
Myslíte si ako dlhoročný technologický šéf Svetového ekonomického fóra, že globálni lídri biznisu a urbanistiky by mali vo väčšej miere spolupracovať na boji proti chudobe a za rozvoj miest?
Ja som o tom presvedčený. Všetky témy ekonomického i urbanistického sveta ako je chudoba, pracovné miesta či vzdelávanie sú navzájom veľmi prepojené. Navyše čelíme mnohým výzvam, ktoré sú dôsledkom rozhodnutí geografických politík. Aby ste to lepšie pochopili, uvediem vám jeden konkrétny príklad. V mnohých krajinách predovšetkým federálneho usporiadania ako je Nemecko, Brazília, India alebo USA, vytvárajú lokálne vlády jednotlivých štátov či spolkových krajín stimuly, aby vytvorili nové pracovné miesta. Asi sa zhodneme, že je to dobrá vec. Môžem priniesť pracovné miesta do môjho mesta, môžem vytvoriť lepšie zamestnávanie pre ľudí z môjho okolia. Toto prináša mnoho úžitku mojej komunite.
V čom teda vidíte hlavný problém?
V tom, že pracovné miesta prichádzajú výlučne sem. To znamená, že ak ľudia žijú inde, tak nemajú šancu túto prácu získať. A my vidíme, že takýto prístup skutočne vytvára dosť problémov. Keď premýšľame nad všetkými dostupnými pracovnými miestami, ktoré sú na jedinom mieste krajiny, pričom ľudia sú na opačnom konci, je to naozaj ťažké. Predstavte si, že váš dom stojí v tej oblasti, kde nie je žiadna práca. Všetky pracovné miesta sú mimo vášho dosahu.
Ako sa tento stav dá riešiť?
Ekonomické riešenia tu musia byť oveľa lepšie integrované, a to najmä z technologického hľadiska a využívaním internetu. My sa o tom neustále bavíme a zdôrazňujeme, že sa musí viac pracovať práve na veciach tohto druhu. Jednoducho je potrebné, aby vzniklo viac hospodárskych centier jednotlivých krajín. Musíme mať k dispozícii väčšie množstvo spôsobov, ako lepšie prepojiť a distribuovať príležitosti. Preto si myslím, že ak pri výstavbe nových nehnuteľností budú vo väčšej miere spolupracovať ekonomickí a urbanistickí lídri spolu s developermi, tak budú schopní spoločne nájsť vhodné riešenia.
Vidíte vôbec priestor u veľkých firiem a ekonomických organizácií, aby boli v tomto smere ešte viac aktívni?
Áno. Podľa mňa je úžasné, že na veľkých konferenciách celý čas stretávame na jednom mieste ľudí, ktorí sú na lokálnej úrovni schopní prichádzať s veľkými myšlienkami a nápadmi, špecifickými riešeniami, vďaka ktorým dosiahli svoj cieľ a uspeli. Je úžasné počúvať o ich úspechu. Avšak to, aby mohli tieto druhy riešení preniesť do väčšej, globálnej mierky, si od nich vyžaduje zvládať a prekonávať rôzne druhy problémov. A to dokážu práve veľké spoločnosti a globálni lídri, ktorí sú úspešnými aktérmi v celej škále riešení. Môžeme teda skombinovať všetky tieto úžasné lokálne riešenia so širokým ekonomickým zmýšľaním. Potom sa ukáže, že takýmto prepojením môžeme zvládnuť oveľa viac. Keď sa dokonca pozriete na politické problémy medzi niektorými krajinami alebo jednotlivými entitami vnútri týchto krajín, spomínané riešenia dokážu medzi nimi vytvárať vzájomnú ekonomickú závislosť. Tá môže zredukovať niektoré z problémov, ktoré vidíme v politických rámcoch medzi nimi.
Kto je Alan Marcus
Na pozícii šéfa digitálnych stratégií londýnskej spoločnosti Planet Smart City pracuje od júna minulého roka. Predtým 10 rokov pôsobil ako riaditeľ oddelenia technológií, médií a digitálu vo Svetovom ekonomickom fóre. Stal sa tam uznávaným expertom na integráciu technológií s cieľom zlepšiť národný ekonomický rozvoj, produktivitu naprieč všetkými priemyselnými odvetviami aj kvalitu života spoločnosti. V minulosti pracoval aj ako šéf marketing spoločnosti Motorola, prešiel tiež vedúcimi pozíciami koncernu Cisco Systems.