V pondelok sa virtuálne stretli ministri financií Európskej únie, aby sa dohodli, ako reagovať na ekonomické výzvy, ktoré so sebou priniesol koronavírus. Ku konkrétnym spoločným aktivitám však nedospeli a iba ocenili to, čo robí Európska komisia či Európska centrálna banka a uviedli, že podporujú snahy jednotlivých krajín.
Zatiaľ najväčšie opatrenia predstavilo Nemecko a tamojší minister financií Olaf Scholtz ich opísal ako „bazuku“ v boji na odvrátenie krízy v eurozóne. Scholtz uviedol, že vláda poskytne neobmedzenú pomoc nemeckým firmám postihnutých pandémiou vo forme pôžičiek zo štátnej rozvojovej banky. K dispozícii by malo byť okolo 550 miliárd eur.
Okrem toho firmy budú môcť odložiť platby daní v hodnote niekoľkých miliárd eur. „Toto je tá bazuka, a použijeme ju, nech to stojí, čo to stojí,“ uviedol Scholtz. Okrem toho nemecká vláda rozšírila dostupnosť mechanizmu kurzarbeit.
Prostredníctvom neho štát vypláca mzdu zamestnancom, pre ktorých aktuálne firma nemá prácu, aby sa tak zabránilo ich prepusteniu. Počas tohto obdobia sa však musia zúčastňovať rôznych kurzov.
Cestou pôžičiek so štátnym ručením chce ísť aj Španielsko. Tamojšia vláda pripravuje balík pre malé a stredné podniky v hodnote 20 miliárd. To je však iba prvá vlna a bankový aj priemyselný sektor tlačia na vládu, aby celkový balík dosiahol 100 miliárd.
Španielska ministerka financií Nadia Calvińo to však zatiaľ odmieta, keďže predpokladá, že väčšina z rizík sa naplní, čo bude pre španielske verejné financie znamenať obrovské zvýšenie verejného dlhu.
V pondelok odhalil svoj plán aj taliansky premiér Guiseppe Conte. Na jednej strane plánujú zacieliť 10 miliárd na podporu zamestnanosti a zamestnancov. Vďaka tomu dostanú živnostníci v marci od štátu výplatu vo výške 600 eur, rodiny môžu požiadať o pozastavenie splátok a karanténu si ľudia môžu uplatniť ako péenku.
Okrem toho však talianska vláda plánuje „veľmi silnú injekciu do kreditného systému, ktorá by mohla zmobilizovať 340 miliárd eur vo forme pôžičiek,“ uviedol taliansky minister financií Roberto Gualtieri.
Táto suma by sa však rovnala 20 percentám talianskeho ročného HDP a nikto z vlády už nevysvetlil, odkiaľ tieto prostriedky už aj tak výrazne zadlžená krajina zoženie. Gualtieri iba spomenul, že počítajú s tým, že budú môcť opatrenia financovať aj z eurofondov.