Na širokých nížinách východnej Afriky, kde sa dnes rozprestiera Etiópia, sa zrodili prví moderní ľudia. Práve oni neskôr kolonizovali planétu. Najprv susedné regióny, potom ďalšie kontinenty a napokon celý svet. Migrácia z Etiópie následne pokračovala naprieč dejinami a v pravidelných vlnách trvá do dnešných dní.
Krajina, ktorá získala titul kolíska ľudstva, bola domovom množstva civilizácií a kráľovstiev spomínaných aj v Biblii. Ich stopy v podobe rôznych chrámov a ďalších pamiatok sú dodnes lákadlom pre mnohých dobrodružných cestovateľov.
Tvrdá ruka legendárneho cisára Haile Selassieho I. a neskôr komunistický režim, ktorý krajinu uvrhol do ešte hlbšieho chaosu, chudoby a hladomoru – aj tak vyzerala Etiópia počas väčšiny minulého storočia. Keďže krajina patrila do spriateleného socialistického tábora, i naša televízia často vysielala zábery detí trpiacich podvýživou. Aj Československo posielalo do Etiópie humanitárnu pomoc, najmä jedlo. A k nám zase prichádzali mladí Etiópčania na štúdiá. Práve o tomto období sa hovorí ako o ďalšej vlne masovej migrácie. Z krajiny odišli milióny ľudí. Dnes medzi emigrantmi či ich potomkami nájdeme po celom svete mnoho úspešných športovcov, podnikateľov a umelcov. Za všetkých stačí spomenúť slávneho amerického rapera Aminé alebo herca a tanečníka známeho pod umeleckým menom Shabba Doo.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa socializmus v jeho africkej podobe skončil aj v Etiópii. Komunistického vládcu Mengistu Haileho Mariama ľudia vyhnali z krajiny. Etiópia zažila krvavú občiansku vojnu, výsledkom ktorej bolo odtrhnutie štátu Eritrea v máji 1993. Práve tento rok sa stal dátumom vzniku novej Etiópie, ku ktorému sa hlásia aj súčasní miestni politici a ekonómovia. Začal sa totiž proces, počas ktorého Etiópia prestala byť na dejiny síce bohatou, avšak ekonomicky jednou z najzaostalejších krajín sveta. Takže hoci sa na území dnešnej Etiópie zrodil prvý štátny útvar už v staroveku, jej moderná podoba má 27 rokov, teda práve toľko, koľko aj Slovensko.
Zároveň sa naštartovali hospodárske zmeny, ktoré viedli k tomu, že tamojší politici začali o Etiópii hovoriť skôr ako o ekonomickom tigrovi východnej Afriky namiesto tradičnej nálepky kolíska ľudstva. „Počas uplynulých 27 rokov sa urobilo skutočne veľké množstvo vecí. V prvom rade sa položili základy priemyslu, čo sa stalo hlavným predpokladom následného ekonomického rastu a rozvoja krajiny,“ cituje denník The Ethiopian Herald vychádzajúci v metropole Addis Abeba etiópskeho ministra hospodárstva a obchodu Melaku Alebela.
Minister vysvetľuje raketový rast etiópskeho hospodárstva predovšetkým jeho výraznou diverzifikáciou a postupným posilňovaním obchodných kontaktov so zahraničím. Etiópska ekonomika bola predtým takmer výlučne závislá od poľnohospodárstva. Keď však na východe Afriky zavládli dlhotrvajúce suchá, krajina sa na celé roky prepadla do absolútnej chudoby. Teda podobne, ako to dodnes zažíva jej východný sused Somálsko.
Vytvorenie nových priemyselných odvetví nielenže znížilo závislosť od agrosektora, a tým aj od priazne počasia, ale zároveň sa postaralo o vznik množstva nových pracovných miest. „Zvýšila sa produkcia a produktivita. Znížil sa podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Vznikol celý rad súkromných bánk a vláda súčasne prijala veľa stimulačných opatrení na prilákanie zahraničných investorov do krajiny,“ tvrdí minister Alebel.
Nielen zahraničné, ale i domáce firmy sa tak začali v omnoho väčšej miere podieľať na rôznych investičných aktivitách v krajine. V Etiópii, ktorá až na pár výnimiek dovtedy nemala prakticky žiadne moderné komunikácie, sa rýchlo budovali cesty či železnice. O rozvoj infraštruktúry sa dnes popri domácich subjektoch starajú predovšetkým čínske a indické spoločnosti, ktoré v tejto časti čierneho kontinentu vidia obrovský potenciál.