Kým pred príchodom novej vlády posielali emigranti domov priemerne štyri miliardy dolárov ročne, po zavedení reforiem sa táto suma zvýšila na 5,5 miliardy. Dôvodom je najmä uvoľnenie prísnych opatrení týkajúcich sa prevodov peňazí v bankách.
Etiópia pritom počíta s tým, že emigranti budú v nasledujúcich rokoch investovať predovšetkým do domáceho sektora finančných služieb. „Už teraz vidíme, že na trh sa dostávajú spoločnosti ponúkajúce nové finančné služby, ako sú napríklad hypotekárne banky či fintech firmy. Ich zakladateľmi alebo akcionármi sú často členovia etiópskej diaspóry,“ tvrdí Zemedeneh Negatu, investičný poradca v Etiópii.
Vláda chce zároveň zintenzívniť podporu malým a stredným podnikom, a to vrátane výrobných spoločností. Cieľom je zvýšenie exportu, ktorý dnes tvorí len zlomok dovozov. Na druhej strane, rýchlo rastúca stredná trieda, ktorej sa prudko zvyšuje kúpna sila, je motorom domáceho dopytu v krajine, kde počet obyvateľov čoskoro presiahne 100 miliónov.
Z makroekonomického hľadiska ovplyvňuje etiópske čísla predovšetkým aktuálna situácia súvisiaca s koronavírusom, ale i ďalšie aspekty vrátane obáv z dodržiavania ľudských práv v krajine. „Po sľubnom štarte sa rast ekonomiky spomalil. Okrem pandémie ho pribrzdili aj augustové protesty, ktoré nasledovali po zadržaní opozičného lídra. Na ekonomiku nepriaznivo vplývajú takisto regionálne spory týkajúce sa plánov vlády postaviť na Níle vodnú priehradu,“ uvádza sa v štúdii, ktorú HN poskytla analytická spoločnosť FocusEconomics.
Podľa jej expertov by sa tento rok mal rast etiópskej ekonomiky spomaliť na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu, aby sa na budúci rok nadýchol k rýchlejšiemu tempu 6,1 percenta HDP.