Ekonomický rast bol viditeľný nielen na grafoch, ale aj pri bežnom pohľade. Kto navštívil Kazachstan začiatkom 90. rokov, dnes by ho spoznával len s veľkými ťažkosťami.
Nazarbajev si napríklad z peňazí utŕžených najmä z ťažby ropy a zemného plynu postavil nové hlavné mesto. Alma-Atu nahradila pred 20 rokmi Astana, ktorá zažila obrovský rozmach. Mesto, ktoré malo ešte v polovici 90. rokov niečo viac než 200-tisíc obyvateľov, je dnes domovom pre zhruba 1,1 milióna ľudí. Nesie aj nový názov - Nursultán.
Drevené búdy a nízke jednoposchodové budovy nahradili mrakodrapy, široké bulváre a monumentálne stavby divadiel, knižníc či mešít.
Kazachstanu neublížila ani globálna finančná kríza. Kým ekonomický rast väčšiny západných krajín sa od jej vypuknutia potácal okolo nuly, Kazachstan ešte pred dekádou rokmi rástol o viac než sedem percent. Potom sa začal pokles. Rast sa v roku 2015 dostal na úroveň 1,2 percenta. Kartami zamiešala aj pandémia koronavírusu. Dnes sa však kazašská ekonomika opäť nadychuje k solídnemu rastu. "V roku 2022 by jej rast mal dosiahnuť 4,3 percenta HDP. Reformy, ktoré sú priaznivé voči trhu, budú naďalej lákať investorov predovšetkým v kľúčovom energetickom sektore," uvádza sa v štúdii, ktorú HN poskytla spoločnosť FocusEconomics.
V súčasnosti má krajina stále obrovský potenciál najmä vďaka širokej palete nálezísk nerastných surovín. Na druhej strane, veľká závislosť od energetického sektora prinútila v posledných rokoch kazašských lídrov, aby začali diverzifikovať svoju ekonomiku. Krajina vo veľkom investuje do inovácií aj do výskumu a vývoja. „Kazachstan sa snaží rozvíjať najmä priemyselnú výrobu a zameriava sa na moderné technológie. To prináša výsledky. Podiel priemyselnej výroby a služieb na celkovom hrubom domácom produkte neustále rastie,“ vysvetlil pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.
Krajina sa snaží rozširovať svoje kontakty po celom svete. "Naša zahraničná politika je multivektorová. To znamená, že sa snažíme udržiavať dobré vzťahy so všetkými dôležitými hráčmi - Ruskom, Čínou, Európou či Spojenými štátmi," uviedol pre HN Roman Vasilenko, námestník kazašského ministra zahraničných vecí, ktorý ešte do januára tohto roka bol veľvyslancom Kazachstanu na Slovensku.