Veľký podiel na afganskom hospodárstve majú drogy – krajina je najväčším producentom ópia na svete. Počas 20-ročnej spojeneckej prítomnosti sa ekonomicky zdvihla. Aká budúcnosť ju čaká pod Talibanom, bude aj naďalej závislá od drog?
S ópiom to je o niečo zložitejšie. Taliban pred rokom 2001, teda ešte pred intervenciou Západu v Afganistane, pestovanie maku na ópium počas svojej vlády takmer absolútne potlačil. Bol to prirodzený krok – výroba drog je podľa islamského učenia haram prísne zakázaná. Pestovanie maku sa tak v krajine rozmohlo až po invázii, keď sa ho chopili rôzni kmeňoví náčelníci a vodcovia. Tí v ňom videli jednoduchú a rýchlu možnosť zisku.
Zareagoval Taliban nejakým spôsobom na tento vývoj v regiónoch, ktoré mal pod svojou kontrolou?
Prispôsobil sa situácii. Začal napríklad zdaňovať obchodníkov s drogami. Neskôr už tento obchod preberal sám na seba. Bral si podiely zo všetkých činností organizovaného zločinu. Nehovoríme tu len o narkotikách, ale povedzme aj o obchode so zbraňami či o pašovaní hocičoho, čo je v Afganistane nedostatkovým tovarom. Čiže prakticky všetko. Z veľkej časti pašeráckych ciest, po ktorých smeruje do krajiny najrôznejší tovar, si Taliban bral nejaké percentá na svoje vlastné fungovanie.
Čo sa zmení v hospodárení krajiny po tom, ako Taliban prevzal moc nad Kábulom?
Prirodzene, v súčasnosti sa veľa hovorí o priamom zdaňovaní populácie. Taliban sa dostal k štátnej pokladnici a bude vyberať dane. Potom tu máme základný ekonomický život krajiny. Nejaké hospodárske aktivity tam síce fungujú, ale sú skoro obmedzené. Uvidíme, ako teraz talibovia zareagujú, či sa budú napríklad pokúšať znárodniť prírodné zdroje.
O aké nerastné bohatstvo ide?
Napríklad náleziská ropy, medi alebo vzácnych kovov, o ktoré má veľký záujem Čína. V každom prípade by som povedal, že z ekonomického hľadiska čaká Afganistan pomerne čierna budúcnosť. Taliban preto bude musieť veľmi intenzívne hľadať zdroje tak vnútri krajiny, ako aj v zahraničí.
Od Západu či medzinárodných organizácií sa teraz zrejme finančnej pomoci nedočká. Skôr hrozí, že ak bude prenasledovať odporcov, svet naň uvalí tvrdé sankcie. Môže sa stať, že sa z Afganistanu stane podobne izolovaná krajina ako Severná Kórea? Alebo sú na to tamojšie záujmy veľmocí príliš veľké?
Presne tak, ako hovoríte. Samozrejme, veci môžu dopadnúť aj úplne inak, ale nateraz je tam veľký záujem jednak primárne Číny a do istej miery aj Ruska. Nepodceňujme však ani regionálnejšie zmýšľajúcich hráčov, ako je napríklad Pakistan.
Odhaduje sa, že cez územie Pakistanu smeruje do Afganistanu viac ako polovica jeho importov...
Áno, a práve takéto krajiny, ako je Pakistan, majú v Afganistane tiež svoje záujmy, za ktorými si pôjdu. Ja by som takisto predpokladal, že aj Taliban sa za tých posledných 20 rokov trocha poučil a bude oveľa viac politicky pragmatickým aktérom než fundamentálne islamistickou organizáciou. A týkať by sa to malo aj ekonomiky.
Viete si predstaviť, že by sa povedzme duchovný vodca Talibanu Abdal Ghání Baradar, ktorý sa spomína ako nový líder Afganistanu, zúčastňoval na zahraničných rokovaniach o ekonomickej pomoci či politike?
Popravde – prečo nie? Medzinárodná politika je vec maximálne ohybná. V minulosti sme na viacerých fórach videli diktátorov z rôznych krajín. Nemyslím si preto, že by v tomto smere museli byť Taliban a jeho lídri nevyhnutne nejakými odpadlíkmi, ktorí by nemali priestor na verejnej scéne. Určite však tento proces bude trvať istý čas.
Od čoho to bude závisieť?
Veľa bude záležať na tom, nakoľko sa Talibanu podarí stabilizovať situáciu v Afganistane a do akej miery to bude násilný alebo nenásilný proces. Toto všetko sú skrátka veci, ktoré zavážia.
Avšak v priebehu času by som príliš nepochyboval o tom, že budú akceptovaní aj na medzinárodnom fóre. Budú ich prizývať na rozličné akcie, samity a podobné podujatia.
Bude sa to týkať aj zasadnutí Valného zhromaždenia OSN či podobných globálnych eventov?
Prirodzene, najprv sa to bude diať v regionálnom meradle v rámci Strednej Ázie. Niečo sa možno bude konať s Čínou či Pakistanom, ale postupne určite prejdú aj na širšiu svetovú úroveň. Koniec koncov Afganistan je členom Organizácie Spojených národov.
Takže sa možno zástupcovia Talibanu budú stretávať aj so slovenskými predstaviteľmi...
Áno, pretože až bude vláda Talibanu v krajine uznaná za legitímnu, tak to zastupiteľské miesto v OSN bude patriť práve jemu.