Vojenské základne spojencov aj domácich afganských ozbrojených síl obsadili bojovníci radikálneho Talibanu. Drvivá väčšina občanov západných krajín z Afganistanu v uplynulých dňoch ušla. A spolu s nimi sa stopla aj väčšia časť prílevu zahraničných investícií do afganskej ekonomiky.
V súčasnosti je už pritom jasné, že Taliban sa v rámci svojej vlády bude musieť postarať nielen o vojenské, politické či náboženské fungovanie krajiny – všetky tri aspekty sú v prípade Afganistanu úzko prepojené – ale aj o ekonomiku. A to pod Talibanom vôbec nebude jednoduché.
Takmer 2,3 bilióna dolárov. Toľko podľa prepočtov Brownovej univerzity v americkom štáte Rhode Island stála amerických daňových poplatníkov dve desaťročia trvajúca vojenská prítomnosť v Afganistane.
Okrem toho Američania od roku 2001 investovali v tejto vyše 38-miliónovej juhoázijskej krajine aj takmer 150 miliárd dolárov do rozvoja zničenej infraštruktúry či na platy rôznych domácich i zahraničných kontraktorov. Miliardy z tejto sumy šli taktiež na ekonomickú pomoc, sociálny rozvoj a zaistenie bezpečnosti mimo bojových jednotiek. K tomu treba prirátať ďalšie bilióny od iných krajín či medzinárodných inštitúcií.
Priame zahraničné investície v Afganistane boli celé desaťročia v dôsledku neutíchajúcich ozbrojených konfliktov veľmi nízke. Podľa databáz Svetovej banky sa od 70. rokov do konca tisícročia držali prakticky na nule. Dvíhať sa začali až po spojeneckej invázii v roku 2001. Maximum dosiahli v roku 2005, keď sa vyšplhali na 270 miliárd dolárov, čo predstavovalo takmer 4,4 percenta afganského hrubého domáceho produktu.
Potom opäť začali klesať – najmä v dôsledku vlečúcich sa bojov a vyprchávajúcich nádejí, že sa Taliban čoskoro podarí definitívne poraziť. Predvlani sa dostali na najnižšiu úroveň od začiatku invázie – na 20 miliárd dolárov, čo bolo 0,12 percenta HDP. V tom čase už vtedajší americký prezident Donald Trump zvyšoval tlak na odchod z Afganistanu, takže západní investori sa doň nehrnuli. Práve naopak – začali sa z neho sťahovať.