Rok 2009. Béla Bugár spolu s Gáborom Gálom, Lászlóm Nagym a Tiborom Bastrnákom odchádza z SMK, dovtedy jedinej strany vo vláde zastupujúcej maďarskú menšinu na Slovensku.
Ich odchod nasledovali aj ďalší členovia strany. Bugár s odídencami už dlhšie kritizoval kroky predsedu SMK Pála Csákyho. Po odchode z SMK politicky nelenil a rozhodol sa potenciál svoj a svojich kolegov zúročiť v inej promaďarsky orientovanej strane.
Most-Híd mala byť podľa Bugára strana spolupráce medzi Slovákmi a Maďarmi, Maďarmi a Maďarmi aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Pál Csáky vtedy na jeho vystúpenie reagoval slovami, že Bugár „hazarduje s vlastným dobrým menom. Nedostal na to mandát od našich voličov a sympatizantov.“
Most sa od svojho začiatku považoval za regionálnu a etnickú pravicovú politickú stranu. Aké je teraz najlepšie zaradenie strany? „Dnes by sa dal Most označiť za stredovú stranu s dôrazom na zastupovanie záujmov menšín. Ako etnickú stranu by som ju neoznačil, ale ani výrazný príklon či už k ľavici alebo k pravici nepozorujem, a to ani v ekonomických, ani v spoločenských otázkach,“ myslí si Pavol Baboš z Katedry Politológie v Bratislave.
Politológ Jozef Lenč z Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave si myslí, že v prípade Mosta ide skôr o opak etnickej strany.
Ideou Bélu Bugára bolo podľa neho využiť potenciál jeho vlastnej popularity aj medzi slovenskými voličmi najmä v mestskom liberálnom prostredí popri tom, aby sa opierala o podporu v južných regiónoch Slovenska.