Lídri koaličných strán Andrej Danko, Robert Fico a Béla Bugár podpísali dodatok.TASR
StoryEditor

Ako nakoniec dopadli rokovania?

15.03.2018, 10:00
Týždeň po voľbách však začal svoju tvrdú rétoriku voči Smeru postupne otáčať a pristúpil na rokovania so Smerom, ku ktorému sa už pripojila aj SNS.

Týždeň po voľbách však začal svoju tvrdú rétoriku voči Smeru postupne otáčať a pristúpil na rokovania so Smerom, ku ktorému sa už pripojila aj SNS. Opozičné strany podľa Bugára nevedeli zaručiť jednotný postup svojich klubov v parlamente. „Za celú svoju politickú kariéru som nebol postavený pred takúto ťažkú situáciu. Som presvedčený, že politik musí vedieť prijímať nielen populárne, ale aj správne rozhodnutia,“ zdôvodňoval svoje kroky smerom od dôvery voličov Bugár.

V prípade spojenia sa s úhlavným nepriateľom avizovali svoj odchod viacerí poprední členovia strany. Pre iných bolo zotrvanie v nej tou lepšou možnosťou než konanie predčasných volieb a prípadné posilnenie extrémistických strán. Zbohom Mostu povedal pre podanie si rúk so Smerom podpredseda strany Zsolt Simon.

Ako rokovania dopadli, už vieme. Ku koalícii sa pridala aj strana Sieť: „Predseda Mostu-Híd argumentoval spájaním sa do vtedy ešte štvorkoalície potrebou budovať hrádzu extrémistom, a tiež tým, že veľa iných možností nie je.

Okrem oficiálneho zdôvodnenia však dôvody môžeme hľadať aj v potrebe uspokojiť svojich voličov,“ ozrejmuje Baboš. Dodáva tiež, že pri ĽSNS ako nesystémovom prvku a neochote spolupracovať s OĽaNO-NOVA nemal veľmi na výber.

Dopĺňa ho Lenč: „Strana bola až na epizódu Radičovej vlády vždy vzdialená od moci a až príliš často – najmä kvôli neochote slovenského voliča dať im hlas – na hrane zvoliteľnosti. Preto sa v roku 2016 rozhodla urobiť pragmatické politické rozhodnutie a vstúpiť do vlády s Robertom Ficom a Andrejom Dankom.“

Podľa neho išlo Mostu o to, aby naplnil potenciál skutočnej politickej strany a podieľať sa na moci, čo práve v roku 2016 aj naplnili.

Štvorkoalícia však v pôvodnej podobe vydržala iba 146 dní, keď zo Siete odišli piati poslanci Siete do Mostu a vtedajší minister dopravy Roman Brecely za stranu Sieť sa vzdal funkcie. A na scéne tak zostala trojkoalícia. Premiér vtedy avizoval, že nová koalícia sa tak stane efektívnejšou.

V novej vláde získal Most nakoniec tri ministerstvá, na čelo ministerstva spravodlivosti nastúpila Lucia Žitňanská, rezort životného prostredia prebral László Sólymos a po odchode Siete získal Most aj post ministra dopravy, kam nastúpil Árpád Érsek.

Prečo sa Most rozhodol hazardovať s dôverou voličov? Lenč ozrejmuje, že tých voličov, ktorí volili Most-Híd bolo veľmi málo najmä čo sa týka slovenského prostredia, a preto musela strana ísť do rizika.

Vplývali na neho aj voliči z regiónov južného Slovenska, ktorí stále očakávali, že sa reprezentanti postarajú o ich potreby. „Či sa im tento risk vydaril však ukážu až ďalšie parlamentné voľby,“ dodáva.

01 - Modified: 2024-12-20 13:31:53 - Feat.: - Title: Situácia v koalícii je vážna. Hlas už má reálny problém a sčasti aj vlastnou vinou (komentár) 02 - Modified: 2024-12-14 13:45:04 - Feat.: - Title: Situácia môže viesť k úradníckej vláde, vyhovovala by prezidentovi, tvrdí Danko 03 - Modified: 2024-12-11 12:44:14 - Feat.: - Title: Bez krajnej pravice. Rumunské prozápadné strany sa podľa agentúr dohodli na vytvorení vlády 04 - Modified: 2024-12-11 11:34:59 - Feat.: - Title: Danko naznačuje, že ministra Šaška chcú potopiť vlastní poslanci: Je to veľmi zvláštne 05 - Modified: 2024-12-10 17:40:45 - Feat.: - Title: Nová rozbuška v koalícii. Pohár trpezlivosti už pretiekol, vysvetľujú poslanci Hlasu zablokovanie parlamentu
menuLevel = 2, menuRoute = focus/politika-s-spolocnost, menuAlias = politika-s-spolocnost, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
22. december 2024 12:56