A nastal deň D, respektíve deň V v podobe dňa konania volieb. Piateho marca 2016 voliči rozhodli o výhre Smeru, so striebornou a bronzovou priečkou ho nasledovala SaS a OĽaNO-NOVA. Most-Híd sa umiestnil na siedmej priečke, keď oslovil 6,5 percent voličov.
V počte hlasov ho predbehla nielen SNS, ale aj Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko či Sme Rodina Borisa Kollára. A sny o čisto pravicovej koalícii sa rozplynuli. Sieť získala 5,6 percent hlasov, u KDH išlo o rapídny pokles pod päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu.
Most zostal po voľbách sklamaný, sľuboval si oveľa vyššie umiestnenie. Deň po voľbách sa Bugár vzdal vízie o stabilnej proeurópskej koalícii, odmietal tiež spoluprácu s Kotlebom či Kollárom aj SNS. Neprognózoval ako vznik proeurópskej vlády, tak ani predčasných volieb.
Rokovania opozície pokračovali. Bugár naďalej hlásal skalopevné nie koalícii so Smerom a skloňovala sa skôr koalícia SaS, Mosta a OĽaNO. Všetko prebiehalo v tieni snáh o zostavenie vlády Smerom, na ktorý dostala strana mandát od prezidenta.
Od Bugára však začali zaznievať prvé náznaky možnej spolupráce s SNS. Na straníckom Facebooku uviedol, že dokázali spraviť hrubú čiaru, o ktorú ich prosili partneri a prehltli tak historické hranice medzi nimi a SNS.