Jeho kariéra raketovo stúpala. Kľúčovú úlohu zohral vo všetkých izraelsko-arabských vojnách. Po úspešných operáciách proti vojskám arabskej koalície v priebehu Šesťdňovej vojny v roku 1967 si vyslúžil prezývku Kráľ Izraela.
Rastúca popularita nakoniec vyniesla Šarona do veľkej politiky. Do tej vstúpil v prvej polovici 70. rokov. Najprv ako člen Liberálnej strany, neskôr, po krátkej epizóde so založením vlastnej strany Šlomcijon sa stal jednou z najdôležitejších osobností Likudu.
Aj vďaka Šaronovej popularite sa k moci dostala v roku 1977 prvá pravicová vláda v histórii Izraela pod vedením Menachema Begina. Práve vo vláde tohto premiéra sa v roku 1981 ujal Šaron kresla ministra obrany, ktorý patrí v Izraeli medzi najmocnejších predstaviteľov krajiny.