Týka sa to komunikácie s priateľmi či rodinou, komunitou, ktorej sme členom, alebo tou, s ktorou iba vstupujeme do diskusie pod príspevkami či fotografiami.
Ale aj politikov, pre ktorých je to často hlavný kanál na šírenie informácií.
Nastúpila takzvaná screen generation, ktorá sa za obrazovkami svojich počítačov už neponáhľa domov, ale má ich stále so sebou vo forme smartfónov, od ktorých často nevie odlepiť zrak.
Byť stále online má však aj svoju daň, a tak, ako v roku 2004 vznikol Facebook na spájanie ľudí, kritika v súčasnosti smeruje na to, že ich skôr rozdeľuje. Veď predsa, byť s niekým osobne prítomný neznamená, že aj psychicky.
David Kirkpatrick, autor knihy Efekt Facebooku vysvetľuje, že prví používatelia sociálnej siete sa začali zameriavať na to, aby ich profil bol čo najdokonalejší a z hľadiska získania nových priateľov sa tak stali atraktívnejší. Tieto internetové návyky však začali postupne prenášať aj do reálneho sveta, keď sociálna atraktívnosť začala vplývať aj na každodenné rozhodnutia.
Spoločnosť pre výskum trhu Custard v roku 2016 na vzorke dvoch tisícov Britov zistila, že iba 18 percent opýtaných si myslí, že ich profil adekvátne reprezentuje.
Podľa viacerých odborníkov Facebook zrušil hranice medzi verejným a súkromným a postavil nás pred sociálne porovnávania, ktoré môže mať negatívny vplyv pre citlivejšie skupiny ľudí ako deti v puberte. Etabloval sa až pojem FOMO z anglického fear of missing out, teda strach z toho, aby nám niečo neuniklo.
Psychológovia si ruku podávajú aj v tom, že čím viac času trávia mladí ľudia, prevažne dievčatá, na sociálnych sieťach, tým sa u nich zvyšuje riziko vzniku depresie.
Nedávny výskum vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii zistil, že po mesačnej prestávke od Facebooku boli účastníci výskumu v lepšom duševnom rozpoložení než predtým, miera ich informovanosti však bola nižšia.