Mnohé politické strany nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí prichádzajú pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu s kandidátkami plnými známych osobností domácej politiky, ale i spoločenského života. Dá sa od tohto trendu očakávať zvýšenie záujmu o eurovoľby?
Určite platí to, čo hovoríte. Samozrejme, závisí od konkrétnych osobností, ako dokážu zaujať voličov. Aj na Slovensku pritom vidíme, že do eurovolieb sa hlási oveľa viac ľudí, ktorí sú známi a voliči ich poznajú.
Sú medzi nimi aj lídri či podpredsedovia jednotlivých strán. Čím si to vysvetľujete?
Môže to byť spôsobené aj tým, že čoraz viac vecí, ktoré sa prijímajú v Národnej rade, má pôvod v inštitúciách Európskej únie. Tá je teda čoraz dôležitejšia aj pre Slovensko a pre slovenského občana. Ako prví to vidia práve politici, ktorí pracujú v Národnej rade. Koľkokrát narazia na nejaký zákon alebo predpis, ktorý sa len preberá z Únie. Oni teda vidia, že musia ísť o poschodie vyššie, preto sa hlásia do Európskeho parlamentu. Ja si v každom prípade myslím, že je len dobre, keď sa o slovo v eurovoľbách hlásia aj známe osobnosti či vysokí predstavitelia domácej politiky.
Silné mená do nich nasadzujú aj populisti, nacionalisti či radikáli. Prieskumy hovoria, že majú šancu posilniť svoju pozície vo viacerých krajinách EÚ. Bude potrebná užšia spolupráca ľudovcov so socialistami či s inými mainstreamovými frakciami, aby bol europarlament vôbec funkčný? Alebo sa niektoré hlasovania bez podpory radikálov a populistov nezaobídu?
Ja by som sa tohto scenára, ktorý hovorí o posilnení populistov, príliš nebál. A to z toho dôvodu, že veľká časť politikov, ktorí sú zvolení, po príchode do parlamentu zistí, že tam sú nastavené nejaké limity. Kvôli nim nemôžu robiť všetko, čo sľubovali svojim voličom. To si už potom musia vybaviť s nimi, či im naďalej budú dávať dôveru. Väčšinou to dopadne presne takto. Videli sme napríklad veľké obavy z talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Teraz sa pritom ukazuje, že robí celkom serióznu politiku.
Sú však aj takí, ktorí tvrdo napĺňajú to, čo sľúbia...
Samozrejme, nie vždy musí platiť to, o čom som hovoril pred chvíľkou. Niekedy ten politik naozaj zlyhá a robí zle. V každom prípade si myslím, že Európsky parlament ustojí aj nejakú tú vlnu populizmu. Ja som však z tých, ktorí veria, že s populistami sa jednoducho treba rozprávať. A hlavne je potrebné hovoriť s ich voličmi, lebo práve tam je porucha pri šírení osvety. A to je zase naša práca – donekonečna vysvetľovať, ako to celé funguje, čo sa dá a čo nedá urobiť. Čiže ja som si istý, že na konci to vyhráme, hoci nejaké straty pri tom môžu nastať.
Je nárast populizmu témou aj v europarlamente?
Veľkou témou je predovšetkým nárast potenciálu pravicových strán. Do istej miery to súvisí s tým, že sa nepodarilo vyriešiť niektoré problémy, napríklad s imigráciou. Zároveň do veľkej politiky prišlo a prichádza dosť politikov, ktorí nie sú súčasne štátnikmi. Úlohu zohráva i to, že sa rozšírili sociálne siete. Pri každej informačnej revolúcii v histórii, napríklad pri vynáleze kníhtlače, došlo k nejakým spoločenským otrasom. Výsledkom spomínanej kombinácie viacerých faktorov je potom nárast populizmu.
Voliči sú na sociálnych sieťach pod paľbou rôznych hoaxov a dezinformácií, čo súvisí práve s informačnou revolúciou...
Áno, a veľa ľudí, ktorí predtým informácie nekonzumovali, ich teraz dostávajú vo veľkom. Problém spočíva v tom, že tie informácie sú často nespoľahlivé a klamlivé. Mnohých ľudí to vedie k tlakom, ktoré pomáhajú práve tým populistom. Ja som však presvedčený o tom, že je otázkou možno niekoľkých rokov, kým opadne táto vlna populizmu, ktorú momentálne zažívame. Avšak spoločnosť už bude iná, než bola v minulosti. Naučí sa zvládnuť lepšie veľké množstvo informácií.
Rokuje politický mainstream v Európskom parlamente aj s krajnou pravicou či s inými stranami, ktoré sú v izolácii?
Nie, s izolovanými stranami sa nerokuje. Mám pocit, že to je v tomto smere trochu inak než v Národnej rade Slovenskej republiky, kde sa vláda sem-tam dohodne aj s nezaradenými poslancami. Na Slovensku totiž nezaradený poslanec automaticky neznamená, že je vylúčený z kolektívu. V Európskom parlamente sa pritom deje skutočné vylúčenie. Nehovorím, že je vždy úplne stopercentné, ale určite je vážne. Ja som tu naozaj nikdy nezachytil, že by sa rokovalo s nezaradenými poslancami o tom, ako budú hlasovať.
Jednou z tém, ktorú populisti, respektíve krajná pravica zneužívajú v domácej politike, je migrácia. Riešia ju aj na pôde Európskeho parlamentu?
Nemám príliš pocit, že na pôde Európskeho parlamentu je táto téma vo veľkom zneužívaná. Áno, problém migrácie tu existuje, je diskutovaný a rieši sa, avšak podľa mňa väčšinou serióznymi aktivitami. Navyše je to problém celej Únie – nielen Európskeho parlamentu, ale aj Komisie a Rady. A to sú inštitúcie, ktoré sa ho snažia dosť seriózne vyriešiť, hoci zatiaľ iba čiastočne úspešne. Avšak také výkriky a brutálne zneužívanie tejto témy, ako sme videli napríklad na Slovensku, tu nevidno.
Krajiny ako Fínsko či Poľsko presadzujú sprísnenie opatrení voči nelegálnej migrácii. Toto všetko je v kompetencii jednotlivých členských štátov Európskej únie. Čo môže v tejto veci urobiť Európsky parlament?
Môže sa obracať na Európsku komisiu, ale nemá legislatívnu iniciatívu. Nie je to ten zákonodarný zbor, ako ho poznáme zo Slovenska. Európsky parlament čaká na iniciatívu Komisie, prípadne o ňu môže požiadať. A keď Komisia niečo pripraví, tak to ide naraz do Rady EÚ aj do parlamentu. Tieto dve inštitúcie sa potom dohodnú na finálnom znení. Parlament teda môže v tomto procese významným spôsobom ovplyvniť pravidlá tak, aby sa migrácia limitovala tam, kde sa má limitovať. To sa týka hlavne nelegálnej migrácie.
Snahou je nastaviť pravidlá legálnej migrácie?
Presne tak. Cieľom je to, aby mohli do Únie prichádzať ľudia z území postihnutých vojnou, ktorým naozaj ide o život. Alebo aj tí, čo majú záujem a perspektívu pracovať v niektorej z členských krajín – samozrejme, iba za určitých podmienok. Toto všetko môže parlament urobiť. Stále sa v tejto veci niečo deje, no ja neviem odhadnúť, či a kedy sa v tomto smere podarí presadiť nejaké finálne riešenie.
Neobávate sa, že ak by populisti a radikáli naozaj posilnili svoje pozície, tak hľadanie riešenia sa výrazne skomplikuje?
Je to možné, ale nemyslím si, že by tu reálne existovala veľká hrozba, že by po voľbách malo dôjsť k nejakým osudovým zmenám. Navyše všetko sa dá zmeniť, takže aj keby sa prijali nejaké pravidlá, tak po čase môže byť opäť všetko úplne inak. Ale áno, možnosť, o ktorej hovoríte, tam určite je.
Slovenská účasť v ostatných dvoch voľbách do Európskeho parlamentu bola najnižšia spomedzi všetkých členských krajín Únie. Čo sa dá robiť pre to, aby sme tentoraz neskončili na úplnom chvoste?
Prioritou je v prvom rade to, aby sa veľa ľudí zaujímalo o problematiku Európskej únie. A v druhom rade, aby títo ľudia naozaj prišli voliť a postarali sa o vysokú účasť. Ja som si hneď na začiatku identifikoval zopár cieľov, ktoré treba dosiahnuť na to, aby prišli voliči, ktorí rozumejú európskej veci. Je veľmi dôležité zvýšiť záujem práve tejto skupiny obyvateľov a ja sa to aj snažím robiť.
Máte nejaké konkrétne plány, ako to dosiahnuť?
Ako jednu z bariér oslabujúcich záujem ľudí som identifikoval ťažkú zrozumiteľnosť materiálov, ktoré tu v Únii prijímame. Týka sa to najmä Európskeho parlamentu, no nielen jeho. Jazyk, ktorý používame, je pre bežných občanov skutočne zložitý. Často nerozumejú, o čo vlastne ide. Nemôžeme sa potom čudovať, že nechodia voliť. Nehovorím, že to je jediná bariéra, ale určite to je jedna z nich.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 35% na dočítanie.
Zostáva vám 35% na dočítanie.