Európou najnovšie otriasa kauza Russiagate. Ide o zasahovanie do záležitostí Európskej únie zo strany Ruska, s ktorým mala dlhé roky spolupracovať lotyšská europoslankyňa Tatjana Ždanoka. Prekvapilo vás to?
Začal by som trochu zoširšia. V Európskom parlamente riešime zahraničné zasahovanie systematickým spôsobom už dlhšie. Tri roky tu fungoval osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie a dezinformácie. Ja som tam ako hovorca zastupoval európskych ľudovcov. Bol som tiež spoluspravodajcom záverečnej správy, ktorá veľmi konkrétnym spôsobom načrtla, ako by sme sa mali snažiť urobiť inštitúcie Európskej únie a vôbec inštitúcie demokracie bezpečnejšími miestami.
Sú hlavným dôvodom práve Rusi a ich nepriateľské aktivity?
Áno, deje sa tak preto, lebo Rusko, ale aj ďalšie krajiny sa dlhodobým spôsobom snažia podrývať demokratické inštitúcie. Doslova a dopísmena sú aj do Európskeho parlamentu zvolení ľudia, ktorí pracujú ako agenti pre tajné služby Ruskej federácie. To je práve vami spomínaný medializovaný prípad Tatjany Ždanokovej. Ten je aj dôvodom, prečo sme minulý týždeň v pléne parlamentu diskutovali o kauze Russiagate. Takisto sme k tejto téme prijímali rezolúciu. Avšak treba povedať, že spôsoby, ktorými sa Rusko snaží ovplyvňovať demokratické inštitúcie, sú naozaj rôzne.
Môžete byť konkrétnejší?
Robí tak napríklad prostredníctvom ľudí, ktorí chodia pozorovať voľby do Ruskej federácie. Tí sú často platení ruskými zdrojmi cez takzvané ruské mimovládky. Rusko sa taktiež usiluje rôznymi spôsobmi zasahovať do volebných procesov v rámci Európskej únie. V minulosti sme mali veľmi konkrétne príklady aj v Spojených štátoch amerických.
Máte na mysli prezidentské voľby, v ktorých vyhral Donald Trump?
Áno, boli to voľby v roku 2016. A treba dodať, že aj tesne pred našimi minuloročnými parlamentnými voľbami sa ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ostro a správne ohradilo voči snahám ruskej tajnej služby zasahovať počas moratória do volebného procesu na Slovensku. Takže aj takéto veci riešime.
Znamená z vášho pohľadu Rusko vedené Vladimirom Putinom vážnu hrozbu pre celú Európu?
Pozrite sa, je to krajina, ktorá dnes už dva roky útočí na Ukrajinu. Tým pádom priamo útočí aj na hodnoty, ktoré sú nám v Európe blízke. Útočí na európsky spôsob života, na európsku demokraciu. A my sa pred tým potrebujeme brániť. Pretože vieme, akým spôsobom sa Rusko snaží rozleptávať naše inštitúcie, našu demokraciu a našu schopnosť rozhodovať.
Patrí Slovensko medzi hlavné terče ruských tajných služieb, aj vzhľadom na to, že susedíme s Ukrajinou?
Terčom sú všetky krajiny. Samozrejme, táto hrozba je vyššia všade, kde sú nejaké väzby, možné sympatie alebo slabé články. Tam, kde je veľký priestor pre šírenie dezinformácií a propagandy. Sú to krajiny, v ktorých existuje povedzme určitá snaha obmedzovať slobodnú a nezávislú žurnalistiku a médiá. Doteraz sme videli rôzne dlhodobé dezinformácie a dezinformačné kampane šíriace sa veľmi výrazným spôsobom v online priestore, ktorý nebol regulovaný. Našťastie, dnes už tú reguláciu máme, a to aj zo strany Európskej únie vďaka Digitálnemu aktu. Čiže áno, Slovensko bolo a stále je dlhodobým terčom aktivít Ruskej federácie.
Je to aj téma vnútornej politiky, ktorá rezonovala vlani pred parlamentnými voľbami...
Presne tak. Myslím si, že aj doma dlhodobo zvádzame boj o to, aby sme mali svoju vlastnú nezávislú, suverénnu a slobodnú zahraničnú politiku. A tá znamená, že sme nezávislí a suverénni od rozhodnutí Moskvy. Žiaľ, na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí podľahli a stále podliehajú dezinformačným kampaniam, ktoré Rusko spustilo za posledné roky. A to i v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Žiaľ, dnes u nás majú mnohých spojencov.
Aj medzi politikmi?
Áno, dokonca vrátane vysokej politiky. Poviem to veľmi otvorene – po voľbách v roku 2023 sú títo ľudia aj na tých najvyšších postoch. Toto je veľký problém, pretože Rusko takýmto spôsobom vstupuje do rozhodnutí slovenskej politiky. A takto vie vlastne vplývať aj na rozhodnutia v európskej politike. Typický príklad sme teraz videli v rámci diskusie o tom, ako sa Slovensko zachová v súvislosti s rozhodnutiami o finančnej pomoci pre Ukrajinu.
Je známe, že téma slovenského postoja k pomoci Ukrajine sa vo veľkom riešila aj v Európe...
Áno, aj v Európskej únii sme mali veľmi otvorenú diskusiu o tom, ako bude hlasovať premiér Robert Fico a či sa postaví za Viktora Orbána. Pretože pokiaľ by všetky ostatné členské štáty neboli súdržné, mohlo by to znamenať oveľa väčšiu komplikáciu. Našťastie sa to neudialo, ale v rovine rétoriky sú takéto slová naozaj nebezpečné. Mnohí dnešní vládni predstavitelia na Slovensku hovoria a fungujú tak, ako keby boli predĺženými rukami záujmov nie Európskej únie, nie Bruselu, ale Moskvy.
Má to dosah na vašu prácu, komunikáciu a kontakty v Bruseli?
Samozrejme, že to má dosah na našu prácu. Všetci sa pýtali, čo bude so Slovenskom po vlaňajších parlamentných voľbách. Pretože videli a počuli, akým spôsobom kampaňoval Robert Fico a Smer. V Európskom parlamente všetci skutočne veľmi pozorne a podrobne sledujú politiku naprieč celou Európskou úniou. Vedia, čo sa deje na Slovensku i v ostatných členských štátoch. Tá to debata je naozaj veľmi živá.
Čo im odpovedáte, keď sa vás na to pýtajú?
Hovorím im, že ten zápas na Slovensku zvádzame dlhodobo. My sme dnes pevne ukotvení v Európskej únii. Sme v eurozóne, na rozdiel od našich ostatných vyšehradských susedov. A vo všetkých zlomových momentoch za posledných 30 rokov sme sa vždy vedeli postaviť na tú správnu stranu dejín. Ukazujeme to na Slovensku aj dnes – v podobe občianskych protestov, ale aj protestov ľudí, ktorí nie sú stotožnení s tým, že momentálna vládna garnitúra sa zaujíma primárne o to, ako amnestovať svojich ľudí. Podstatným spôsobom podkopáva aj tie elementy a nástroje, ktoré sme tu mali za ostatné roky v boji s hybridnými hrozbami.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 50% na dočítanie.
Zostáva vám 50% na dočítanie.