Ako by ste zhodnotili súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Českom v kontexte nástupu Roberta Fica k moci a pozastavenia spoločných vládnych rokovaní zo strany kabinetu Petra Fialu v dôsledku postoja našej vlády k vojne na Ukrajine?
Česko-slovenské vzťahy je potrebné posudzovať v dlhodobom horizonte. A tým nemyslím jedno volebné obdobie, ale celých sto rokov. Pretože tieto dva národy sú nejakou formou spojené viac než storočnicu – časť v spoločnom štáte a časť ako najbližší susedia. Hoci to teda na prvý pohľad môže vyzerať, že aktuálne máme nejaké problémy v komunikácii na vládnej úrovni, tak dlhodobé vzťahy medzi ľuďmi, ministrami či parlamentmi to žiadnym zásadným spôsobom neovplyvňuje. Jednoducho pokračujú ďalej. Politika je tu na to, aby sme spolu komunikovali – a tá zahraničná obzvlášť. Preto som presvedčený, že aj tie súčasné „problémy“, ktoré sú dnes medzi nami, sa nám postupom času podarí vyriešiť.
Predsa len, u časti obyvateľov Slovenska vyvolal tento krok sklamanie...
Mňa na tom celom trošku mrzí jedna vec – interpretácia niektorých ľudí na Slovensku, s ktorými sa o tom rozprávam, je taká, že česká strana sa rozhodla prerušiť vzájomné vzťahy, respektíve skomplikovať ich. A to nie je pravda. Bohužiaľ, tá téma bola úplne jednoznačná. A ja naozaj nie som šťastný z toho, že nám diskusiu v česko-slovenských vzťahoch určuje téma, ktorá pochádza z tretej strany. Nie sú to záležitosti medzi našimi krajinami, ale ruská agresia na Ukrajine. A tú my ako Česi a Slováci skutočne nemôžeme žiadnym spôsobom rozhodnúť. Nedokážeme povedať, ako to všetko dopadne. Nie je v našich silách tú vojnu ukončiť. A už vôbec nie dosiahnuť, aby Rusko zastavilo svoje operácie na Ukrajine.
Čo by sa teda malo zmeniť, aby sa vládne rokovania opäť obnovili?
Predovšetkým by sme mali nájsť určitú komunikačnú zhodu. My tú ruskú agresiu jednoducho nevyriešime, preto by sme na ňu nemali hľadieť ako na hlavnú tému našich vzťahov. Je pritom dôležité povedať ešte jednu vec – tie konzultácie neboli zrušené, iba posunuté v čase. Málo sa tiež vie o tom, že nie sú viazané žiadnou medzinárodnou zmluvou. Nie je to nejaká dohoda medzi dvoma štátmi, ale výsledok dlhodobej vzájomnej komunikácie. Takže ak sa pýtate, čo treba urobiť, tak v prvom rade musíme vytvoriť takú atmosféru, aby sa tieto konzultácie mohli opäť uskutočniť.
Dá sa očakávať, že sa obnovia ešte za úradovania vlád Roberta Fica a Petra Fialu?
Ja predpokladám, že áno. Skutočne je to iba otázka toho, či sa podarí nájsť spoločné témy, poriadne pripraviť takéto zasadnutie a povedať si, čo ním vlastne chceme dosiahnuť.
V každom prípade vzťahy medzi našimi krajinami zostávajú nadštandardné. Nie sme pre vás bežní susedia ako je Poľsko, Nemecko či Rakúsko...
Samozrejme, toto platí a aj platiť bude. Na druhej strane treba na tom aktívne pracovať. A to hovorím od začiatku, odkedy som nastúpil na post veľvyslanca v Bratislave – práve tento týždeň je to už presne rok a tri mesiace. My nemôžeme žiť z nejakej podstaty, že sme boli vyše 70 rokov v spoločnom štáte a že sme a aj zostaneme najbližšími susedmi s nadštandardnými vzťahmi. Áno, Česká republika má v Slovensku veľmi dobrého priateľa a spojenca. To isté platí aj napoak. Ale musíme pracovať na tom, aby tie vzťahy boli naplnené skutočným obsahom.
Môžete to bližšie vysvetliť?
Nemôžeme ich vývoju nechať len tak voľný priebeh. Musíme tomu nejakým spôsobom pomáhať – na vládnej úrovni, ale najmä na úrovni regionálnej spolupráce krajov či obcí. Z pozície exekutívy musíme vymýšľať témy, ktorými tie vzťahy naplníme obsahom.
Stretli ste sa už so slovenskými vládnymi predstaviteľmi a rokovali ste o tom, ako to dosiahnuť?
Áno, samozrejme. Predminulý týždeň bol v Bratislave podpredseda českej vlády a minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka, ktorý tu rokoval so svojím rezortným kolegom Erikom Tomášom. Momentálne chystáme cesty ďalších dvoch ministrov českej vlády, ako aj návštevu dvoch výborov Parlamentu Českej republiky na Slovensku. Takisto pripravujeme celý rad konzultácií. Zhodou okolností odídu budúci týždeň kolegovia z ministerstva zahraničných vecí do Prahy, bude to pomerne veľká delegácia. Naozaj sa snažíme, aby ten bežný život bežal ďalej. Navyše teraz máme po prezidentských voľbách na Slovensku, takže sa už teším na to, ako budeme pripravovať návštevu Petra Pellegriniho v Prahe.
Pellegrini sa v predvolebnej kampani vymedzil voči Petrovi Fialovi. Doslova vyhlásil, že Slovensko by nemalo stáť v pozore, keď Fiala niečo zakričí z Prahy. Zuzana Čaputová si s Petrom Pavlom rozumela veľmi dobre. Môže nástup Pellegriniho do funkcie nejako ovplyvniť vzťahy na úrovni hláv štátov?
Ja mám v tomto taký názor, že nemôžeme brať úplne doslova všetky výroky, ktoré politici vyslovia. Aj oni sú ľudia – a to teraz nehovorím o Petrovi Pellegrinim ani o Petrovi Fialovi, ani o žiadnom inom konkrétnom politikovi, ale skôr všeobecne. Ako sa hovorí – každá akcia vyvoláva reakciu. To znamená, že výroky jedného či druhého politika, ktoré zazneli v Českej republike a na Slovensku, vždy nájdu nejakú odozvu. Ja osobne poznám premiéra Fialu aj zvoleného prezidenta Pellegriniho. A som presvedčený o tom, že takéto výmeny názorov, vyslovené povedzme i prostredníctvom médií, by nemali byť rozhodujúce pre to, ako budú vyzerať vzťahy medzi našimi národmi.
Mali ste možnosť rozprávať sa s Pellegrinim a povedať si, čo navzájom od seba očakávate po jeho nástupe do prezidentskej funkcie?
My sme sa s Petrom Pellegrinim ešte ako predsedom Národnej rady stretli opakovane. Bavili sme sa spolu, keď bol koncom minulého roka v Prahe na nástupnej audiencii. Potom tam tuším pred mesiacom a pol prišiel na stretnutie vo formáte Vyšehradskej štvorky. Čiže áno, my dialóg určite vedieme. A dnes dostávame ďalšiu šancu – on v tej svojej novej veľmi dôležitej a do istej miery symbolickej pozícii – povedať si, aký vplyv to bude mať na česko-slovenské vzťahy a ako sa budú utvárať. Dúfam a teším sa na to, že budem mať možnosť hovoriť s ním o týchto otázkach.
V každom prípade počítate s tým, že Pellegrini už tradične pôjde na prvú oficiálnu zahraničnú návštevu práve do Prahy?
Samozrejme. Napokon on sám to už potvrdil v jednej televíznej relácii. Povedal, že s tým počíta. Dokonca už pred voľbami na otázku jednej novinárky, kam by sa chcel vypraviť na prvú cestu, odpovedal, že do Prahy. Koniec-koncov ako prvý cudzí štátnik mu po zverejnení výsledkov volieb gratuloval český prezident Petr Pavel. A súčasťou tej gratulácie bolo aj pozvanie na návštevu Českej republiky. Podľa mňa je naozaj dobré, že pôjde práve k nám. Opäť to poukazuje na symboliku česko-slovenských vzťahov.
A čo spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, vidíte perspektívu aj v nej?
Pre mňa osobne dôležitá určite je. Jednak som mal možnosť podieľať sa na jej budovaní, a to od samého jej počiatku a v rôznych funkciách, ktoré som kedy v diplomacii vykonával. Dokonca si pamätám, keď v rokoch 1991 a 1992 vznikala a krátko existovala ešte Vyšehradská trojka – bolo to za doby spoločného štátu. Takúto spoluprácu považujem za veľmi významnú aj z hľadiska našej vlastnej identity, pretože ide o regionálne zoskupenie, ktoré tu existuje a existovať bude. Tie štáty tu jednoducho sú a ja si myslím, že by sme určite mali hľadať cestu k tomu, ako nájsť nejakú zhodu. Áno, niekde je to zložitejšie a inde zase jednoduchšie, ale V4 by určite fungovať mala.
Neobávate sa toho, že po nástupe Petra Pellegriniho sa ešte viac prehĺbi rozdelenie V4 na dva bloky – Česko a Poľsko versus Slovensko a Maďarsko? Vidíme, že na úrovni premiérov si Robert Fico veľmi dobre rozumie s Viktorom Orbánom...
Takéto obavy sa viac-menej nepotvrdili. My sme teraz v posledných týždňoch mali dve zasadnutia v rámci predsedníctva V4, ktoré Česká republika bude vykonávať ešte do konca júna. Najprv sa v novembri minulého roka uskutočnilo stretnutie na úrovni prezidentov, následne koncom februára aj premiérov. A v marci sa v Prahe stretli aj ministri zahraničných vecí. Základné veci tam boli povedané, a to aj čo sa týka vojny na Ukrajine respektíve ruskej agresie.
Všetci sa voči nej vymedzili?
Áno, všetci odsúdili túto agresiu, ktorá je jednoznačne v rozpore s medzinárodným právom. Zhodli sa, že treba Ukrajine pomáhať, v tejto záležitosti nie je absolútne žiaden spor. Avšak znovu vraciam k tomu, že táto téma je síce dôležitá, ale nemala by byť jediná v rámci vyšehradskej spolupráce. Pretože my to do veľkej miery vidíme zvonka optikou stretnutí na najvyššej úrovni, ale popritom beží celý rad ďalších aktivít. Napríklad Vyšehradský fond má desiatky projektov, na ktorých spolupracujú jednotlivé ministerstvá či regióny. A my túto spoluprácu skrátka nemôžeme rozbíjať.
Kde vidíte priestor na ďalší rozvoj obchodných a ekonomických vzťahov medzi oboma krajinami?
Štruktúra našich ekonomík je veľmi podobná. V súčasnosti prebieha ich reštrukturalizácia. Obidva štáty čerpajú finančné prostriedky z fondu obnovy. Aj preto sú problémy transformácie v niektorých oblastiach veľmi podobné. Avšak to, čo nás ekonomicky spája najviac, sú podľa môjho názoru dve obrovské témy – energetika a automobilový priemysel. Tieto veci sa na nás valia doslova zo všetkých strán.
Ste s vývojom v týchto sektoroch spokojný?
Čo sa týka energetiky, tak vravím – zaplať pánboh, že sme súčasťou jadrovej aliancie. Obidva štáty majú jadrovú energetiku. Firmy pochádzajúce z Českej republiky sú takisto významnými investormi v energetickom sektore na Slovensku. Čiže teraz mi napadajú práve tieto dve oblasti, v ktorých by sme mali naozaj veľmi úzko spolupracovať a vytvárať spoločné aliancie.
Na Slovensku majú fabriky štyri automobilky. V Česku je veľa subdodávateľov v segmente automotive, takže aj tu je veľký priestor pre synergie a ďalší rozvoj...
Keď sa pozrieme na čísla obchodnej výmeny a základné ekonomické ukazovatele, tak uvidíme, že Slovensko je pre Českú republiku stále druhým najväčším vývozným trhom, hneď po Nemecku. A segment vývozu je do značnej miery tvorený práve vecami, ktoré súvisia s automobilovým priemyslom. No takisto so spomínanou energetikou či s oblasťou digitalizácie. A sú tu i ďalšie tradičné výrobky najmä z českého strojárstva. Avšak treba povedať aj to, že Česká republika je po Holandsku a Rakúsku celkovo tretím najväčším investorom na Slovensku. To je ďalšia veľká šanca na rozvoj vzájomných vzťahov.
Na Slovensko sa chystajú viacerí veľkí investori. Udrží si Česko tieto pozície?
Teraz síce neviem, ako s tým celým pohne investícia Volva, ktorá sa taktiež pohybuje v miliardovom ráde, ale z tých dát, ktoré máme k dispozícii za rok 2023, to vychádza práve na tretiu priečku. Navyše Slovensko je nielen naším druhým najväčším vývozným trhom, ale zároveň i štvrtým najväčším obchodným partnerom – pri aktívnej bilancii v prospech Českej republiky. A zase sa vraciam k tomu, čo som hovoril na začiatku. Toto všetko sú čísla a fakty, ale my tomu celému musíme byť schopní nejakým spôsobom pomáhať a hľadať nové možnosti. Teda nie nútiť podnikateľov, aby spolupracovali práve s partnerom z Českej alebo Slovenskej republiky, ale aktívne vytvárať podmienky, aby tá spolupráca mohla byť čo najlepšia.
Pomáha v tomto aj ekonomická diplomacia na vašej ambasáde?
Rola diplomacie je v tomto smere určite významná. Nebudem sa spätne obzerať na slovenskú diplomaciu, ale v našej zahraničnej politike bola ekonomická časť diplomacie vždy veľmi silná. Nechcem hovoriť o konkrétnych percentách, ale ja som sa na všetkých svojich predchádzajúcich pozíciách i na tej súčasnej z veľkej časti venoval práve ekonomickej diplomacii. A to najmä ako veľvyslanec v Nemecku, kde bolo potrebné jednať s veľkými koncernami.
Predsa len, ako sa v tomto kontexte pozeráte na svojich slovenských partnerov?
Ja som veľmi rád, že aj súčasná slovenská vláda dáva veľkú prioritu práve týmto veciam. Niekedy som totiž mal trošku problémy u niektorých našich českých kolegov, že ekonomická spolupráca pre nich nebola úplnou prioritou. Oni hovoria – my musíme robiť predovšetkým politiku. Ale sám dobre viete, že celkom jednoznačne platí – aké máte ekonomické vzťahy, také máte i politické vzťahy. Nie je to naopak. Ekonomika skutočne veľmi výrazne ovplyvňuje celý rad vecí, a to aj čo sa týka atmosféry medzi dvoma štátmi. A pre česko-slovenské vzťahy to platí dvojnásobne. Pokiaľ skrátka majú podnikatelia a veľké firmy snahu o to, aby tá spolupráca bežala, tak potom by takisto mali hovoriť s politikmi a pripomínať im – pozrite sa, je v našom záujme, aby ste mali čo najlepšie vzťahy na politickej úrovni. Ono sa to totiž vzájomne podmieňuje.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 0% na dočítanie.
Zostáva vám 0% na dočítanie.