Na prvom kole prezidentských volieb pred piatimi rokmi sa zúčastnilo viac ako 48,7 percenta voličov. Tentoraz dosiahla účasť takmer 52 percent. Prekvapil vás rozdiel viac ako troch percentuálnych bodov? Čím si ho vysvetľujete?
Údaj týkajúci sa účasti v prvom kole pre nás úplne prekvapujúci nebol. A to z toho dôvodu, že naše modely ju odhadovali vo výške 50 až 52 percent, takže z tohto hľadiska to bol skôr očakávaný výsledok. Netvrdil by som ani to, že šlo o historickú účasť vôbec. Predsa len, keď rozdiel dosahuje tri až štyri percentá, tak to nie je až také veľké číslo. Samozrejme, predstavuje to určité penzum voličov, ale vo všeobecnosti by som to nebral ako nejaké zásadné prekvapenie.
Považujete zvýšenú účasť voličov za výsledok polarizácie v spoločnosti?
Jednoznačne to môžeme považovať za jeden z jej dôvodov. Ak sa pozrieme na súčasné prezidentské voľby, tak je to v prvom rade súboj koalícia verzus opozícia. Keď sa zameriame na názory voličov jednotlivých kandidátov na témy, ktoré sa týkajú medzinárodnej politiky, spoločenského diania a podobne, tak tu veľmi pekne vidíme, ako je Slovensko rozdelené. Ja by som však veľmi nerád používal slovo polarizované. Populácia totiž nie je polarizovaná, teda rozdelená na dve rovnaké časti koaličných a opozičných voličov.
Ako teda máme jej rozdelenie chápať?
Ona je skôr fragmentizovaná. Jednotlivé časti sú pomerne rôznorodé a je ich viac ako len dve. Ibaže sa potom pripájajú na stranu jedného alebo druhého kandidáta. Pre niektoré časti sú skôr zaujímavé témy týkajúce sa medzinárodnej politiky, vnímania jednotlivých inštitúcií a podobne. Pre druhé časti populácie sú, naopak, zaujímavé skôr vnútropolitické témy, ktoré sa týkajú inflácie, cien potravín či budovania právneho štátu. Takže tu by som bol radšej opatrný. Zároveň treba jedným dychom dodať, že populácia bola podstatne viac polarizovaná pred voľbami v roku 2019.
Prečo práve vtedy?
Bolo to po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V tom čase sme videli, že typický tradičný volič Smeru nedával prezidentským voľbám až takú vážnosť, respektíve sa o ne do takej miery nezaujímal. Naopak, v súčasnosti sme svedkami toho, že záujem o voľby práve zo strany voličov Smeru, SNS a Hlasu je tentoraz pomerne vysoký.
Rozdiel je takisto v tom, že pred piatimi rokmi bola Zuzana Čaputová jasným víťazom už prvého kola. Účasť v druhom kole potom dosiahla necelých 42 percent. Teraz sú šance oboch kandidátov veľmi vyrovnané. Ako to môže zavážiť pri rozhodovaní ľudí, či vôbec pôjdu voliť?
Je úplne jasné, že pokles účasti v druhom kole v roku 2019 bol jedným z dôvodov, prečo tak suverénne zvíťazila Zuzana Čaputová. V prvom kole získala viac ako 40 percent, kým Maroš Šefčovič len niečo vyše 18 percent. Značná časť ľudí, ktorí sa zúčastnili na prvom kole, preto do toho druhého už nešla. Keď sa nad tým zamyslíme, tak za určitých okolností mohlo niečo podobné zafungovať aj teraz. Dnes však už vidíme, že k tomu nedôjde. Je totiž veľmi málo pravdepodobné, že sa účasť zníži takým zásadnejším spôsobom, ako sme to videli v roku 2019. A to práve preto, že šance oboch kandidátov sú také vyrovnané. Ľudia na to reagujú, vidia, že to bude pravdepodobne veľmi tesný súboj. Nedá sa preto predpokladať, že by účasť klesala.
Čiže rok 2019 sa podľa vás opakovať nebude?
Nemyslím si to. Tie voľby boli v tomto ohľade výnimkou. Pripomeniem, že v predchádzajúcich dvoch voľbách sa účasť v druhom kole mierne zvýšila o nejaké štyri či päť percentuálnych bodov. Na druhej strane je ťažké predpokladať, že by sa i teraz mala nejakým zásadnejším spôsobom zvyšovať.
Akú účasť teda odhadujete túto sobotu?
Dovolím si tvrdiť, že bude na veľmi podobnej úrovni ako v prvom kole. Tu však chcem povedať jednu vec. V prípade, že by účasť bola nižšia, tak by to do určitej miery mohlo nahrávať Ivanovi Korčokovi. Ak sa totiž pozrieme na voličské základne a zoberieme si celkový počet ľudí, ktorí v parlamentných voľbách dali svoj hlas stranám Smer, Hlas, SNS alebo Republika, tak zistíme, že báza, z ktorej môže čerpať Peter Pellegrini, je širšia než báza Ivana Korčoka.
Môžete uviesť konkrétne čísla?
Len veľmi zhruba poviem, že báza pre Ivana Pellegriniho sa pohybuje niekde na úrovni 1,5 milióna voličov, zatiaľ čo v prípade Ivana Korčoka je to 1,2 milióna voličov. Sú to však veľmi hrubé čísla, ktoré by bolo potrebné presnejšie prepočítať. Základom celej tejto úvahy je však fakt, že báza pre Petra Pellegriniho je vyššia. A v prípade, že by účasť vo finále bola o niečo nižšia než v prvom kole, tak to môže skôr prospievať Ivanovi Korčokovi než Petrovi Pellegrinimu.
Akú úlohu hrá zo sociologického hľadiska fakt, že pôjde v relatívne krátkom čase o druhé voľby po jesenných parlamentných? Navyše v júni nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Nie je tých hádok medzi politikmi pre voličov už priveľa?
Máte úplnú pravdu. Ono to krásne vidno aj z viacerých prieskumov. Napätie, ktoré momentálne vyplýva z politických súbojov, cítiť v populácii hneď pri viacerých otázkach. Keď sa na to ľudí pýtame, tak sami deklarujú, že im prekáža neschopnosť politikov spolupracovať medzi sebou, ako aj ich vzájomné útoky. Samozrejme, nie je to úplne nový fenomén, ktorý by sa týkal iba týchto volieb. Je to už pomerne dlhodobá záležitosť, ktorú môžeme vnímať približne od roku 2020. Práve od tohto obdobia ľudia v prieskumoch častejšie deklarujú nespokojnosť so súčasnou situáciou.
Sú už z politiky jednoducho unavení...
Presne tak. Ich únavu môžeme pozorovať čoraz zreteľnejšie. Som presvedčený, že ak sa neprejaví už teraz, v druhom kole prezidentských volieb – čo príliš nepredpokladám –, tak sa určite prejaví vo voľbách do Európskeho parlamentu. Tých volieb je už jednoducho veľa. Navyše prostredníctvom spomínanej účasti vidíme, akú dôležitosť obyvatelia prikladajú jednotlivým voľbám. Pri parlamentných sa dlhodobo pohybuje niekde na úrovni 65 až 68 percent. Aj z tohto môžeme pekne čítať, že práve tie ľudia považujú za najdôležitejšie.
Ostatné voľby voličov až tak nelákajú?
Pri prezidentských máme účasť niekde na úrovni 50 percent. Pri voľbách do Európskeho parlamentu to pred piatimi rokmi bolo dokonca iba o niečo viac ako 20 percent, ak sa nemýlim. Takže opäť sa únava môže do určitej miery prejaviť najmä pri európskych voľbách. A to hlavne preto, že vo vnímaní ľudí nie sú až také dôležité. Ich témy a všetko, čo sa deje v Európskom parlamente, jednoducho nepovažujú za niečo, čo by sa ich bytostne každodenne dotýkalo. Ako dôležitú vnímajú práve domácu politiku, čo potom následne vidíme na účasti na parlamentných a prezidentských voľbách. Súhlasím teda s názorom, že ľudia budú z volieb čiastočne znechutení. Skrátka ich už majú dosť. Asi to nenazvem úplne správne, ale môže dôjsť k akémusi syndrómu vyhorenia z volieb.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 42% na dočítanie.
Zostáva vám 42% na dočítanie.