Slovensko, rovnako ako ostatných 26 krajín Európskej únie, čakajú už tento víkend voľby do Európskeho parlamentu. Naša krajina v nich drží nelichotivý rekord – vo všetkých doterajších eurovoľbách sme z hľadiska účasti skončili na poslednom mieste. Absolútne dno sme dosiahli pred desiatimi rokmi, keď svoj hlas kandidátom na europoslancov odovzdalo iba niečo viac ako 13 percent Slovákov. V roku 2019 to síce bolo o necelých desať percentuálnych bodov viac, ale ani to nám nestačilo, aby sme predbehli predposledné Česko, kde hlasovalo takmer 29 percent voličov.
V sobotu nám teda pôjde nielen o obsadenie 15 kresiel europoslancov určených pre Slovensko, ale aj o to, aby sme sa dostali z poslednej priečky. „Vážme si tú možnosť, že máme k dispozícii demokratické a slobodné voľby. Využime hlasovacie právo a odovzdajme svoj hlas,“ vyzýva slovenských voličov Robert Sermek, vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
1. Vďaka čomu Belgičania suverénne vedú v účasti na voľbách?
V účasti na uplynulých eurovoľbách jasne dominovalo Belgicko – v jeho prospech hrajú dovedna tri faktory. Okrem toho, že voľby sú tam povinné, rôzne druhy hlasovaní sú často pospájané. V rovnaký deň, teda v nedeľu deviateho mája, sa v Belgicku budú konať dovedna troje voľby – do Európskeho parlamentu, do federálneho parlamentu aj do regionálnych zastúpení. No a napokon tretím faktorom, ktorý vstupuje do hry od tohtotýždňových volieb, je skutočnosť, že svoj hlas budú môcť odovzdať mladí ľudia už vo veku 16 rokov.
Belgičania pritom nie sú jediní, kto má nižšiu vekovú hranicu práva ísť voliť, než je 18 rokov, teda vek dospelosti. Ako 16-roční môžete hlasovať aj v Rakúsku, Nemecku a na Malte. O rok viac musíte mať v Grécku. „Mnohí mladí ľudia v Belgicku vnímajú politiku ako niečo, čo je určené iba pre vyššie vrstvy – mužov v kvalitných oblekoch a vo veľkých autách, ktorí vás vôbec nepočúvajú. Preto mládež o voľby stráca záujem. Vraví si – čokoľvek urobíme, nič to nezmení. Aj tak nás nebudú počúvať,“ cituje portál AP News Natea Carneta z juhobelgického mesta Celles.
A práve zníženie veku voličov z doterajších 18 na 16 rokov by podľa neho mohlo pomôcť zmeniť tento postoj. Zrazu aj veľmi mladí ľudia môžu prejaviť svoj názor a prispieť k tomu, aby Belgicko v Európskom parlamente reprezentovali tí, ktorí podľa nich dajú krajine to správne smerovanie. „Ukazuje sa, že politici začínajú prejavovať o nás záujem. Uvedomujú si, že sme dostatočne vyspelí na to, aby sme vyjadrili svoj názor.“
Mimochodom, i vďaka spomínaným trom faktorom sú Belgičania na absolútnej špičke eurovolebnej účasti, teda na presne opačnom póle, než sme my. Pred piatimi rokmi tam hlas svojim kandidátom na europoslancov odovzdalo takmer 89 percent oprávnených voličov.
K podobnému kroku ako Belgicko sa pred nadchádzajúcimi eurovoľbami odhodlali aj Nemci. Tí, podobne ako Belgičania, patria v celkovej volebnej účasti skôr k premiantom. V ostatných európskych voľbách v roku 2019 im s účasťou vyše 61 percent patrilo piate miesto – za Belgickom, Luxemburskom, Maltou a Dánskom.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.