Lídri českých politických strán pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami často vyťahujú slovenskú kartu. Varujú pred tým, aby Česko po voľbách nedopadlo ako Slovensko. Sme pre Čechov akýmsi negatívnym vzorom, prípadne hrajú politici niekde v pozadí na emócie ľudí, že pôvodom Slovák Andrej Babiš by v prípade úspechu mohol viesť Česko podobným smerom ako Robert Fico na Slovensku?
Áno, zaznamenal som na českej politickej scéne takýto apel či rétoriku vymedzujúcu sa voči Slovensku. Myslím si, že v posledných týždňoch pred voľbami by to najmä na vládnych voličov mohlo fungovať relatívne dobre. Vládne strany síce na téme Antibabiš nezískavajú tak veľa, ako to bolo povedzme v minulých voľbách do Poslaneckej snemovne, ale väčší strach teraz u ich možných voličov vzbudzujú zoskupenia na čele s SPD či Stačilo! U nich vnímajú hroziaci odklon od doterajších západných hodnôt. A toto riziko je pre ich voličov silnejšou motiváciou, takže súčasnému kabinetu Petra Fialu dokážu odpustiť aj doterajšie prešľapy a ísť nakoniec voliť vládne strany.
Naopak, dávali niektoré zo spomínaných antisystémových strán Slovensko ako vzor takzvanej suverénnej politiky na všetky štyri svetové strany, čo by v praxi znamenalo zbližovanie sa s Ruskou federáciou a vymedzovanie sa voči Európe, ako to dnes vidíme u nás?
Priznám sa, že toto som zaznamenal iba veľmi marginálne. Je to určite menej časté než, naopak, v tom vládnom tábore. Zdá sa mi, že opozičné, respektíve mimoparlamentné strany si uvedomujú, že témy, ako je stav peňaženky ľudí, ekonomika Českej republiky či koniec súčasnej vlády, sú pre ich potenciálnych voličov silnejšie než príklad nielen slovenskej, ale povedzme i maďarskej cesty.
Môžete zo sociologického hľadiska porovnať politickú scénu, možno i kampaň v Česku a na Slovensku? Je to u nás trošku divokejšie a ostrejšie, prípadne v čom je český volič špecifický?
Toto je skôr otázka pre nejakého kovanejšieho politológa. V každom prípade z môjho pohľadu má u vás iné názory mestský a iné vidiecky volič. U nás až taká odlišnosť medzi voličom z Prahy a zo sídla menšieho než tisíc obyvateľov nie je, aspoň čo som sledoval posledné voľby do parlamentu. Tam sa mi zdalo, že tie názorové rozdiely a potom aj konečný výsledok, kto ako volil, boli na Slovensku pomerne značné práve na základe veľkosti sídla. Plus, samozrejme, významnú úlohu tu hrá konkrétny región.
Aké delenie tu vnímate?
Je rozdiel napríklad medzi západom a východom Slovenska, čo je u nás tak trošku podobné, hoci geografické celky sú rozdielne. V Česku inak volia kraje s väčšími mestami a prstenec okolo Prahy a inak zase pohraničné regióny, ako je Moravsko-sliezsky, Karlovarský alebo Ústecký kraj.
Kopírujú v Českej republike preferencie v parlamentných voľbách výsledky prezidentských volieb?
Posledné voľby hlavy štátu ukázali, že súčasný prezident Petr Pavel bol v čase svojho zvolenia zatiaľ najviac konsenzuálne prijateľným kandidátom. Videli sme to jednak v jeho celkovom výsledku, ale i v náskoku pred Andrejom Babišom, ktorý skončil druhý na páske. No tie polarizačné línie boli ešte výraznejšie v dvoch predchádzajúcich voľbách, kde Miloš Zeman kandidoval najprv proti kniežaťu Karlovi Schwarzenbergovi a potom proti Jiřímu Drahošovi. V posledných prezidentských voľbách sa mi však zdalo, že tie priekopy polarizácie spoločnosti sa pravdepodobne zľahka otupili. No a dnes s tým veľkým stretom medzi vládou a opozíciou vidíme, že sa opäť čiastočne prehlbujú.
Hrajú čoraz väčšiu úlohu v kampani nové technológie či sociálne siete, ako je TikTok alebo Instagram?
Úprimne povedané, neviem, aká je situácia u vás, ale myslím si, že to bude v mnohom podobné ako v Českej republike. My u nás sledujeme trend postupného zoštíhľovania volebných programov. Samotní politici si uvedomujú, že volič im dnes tie programy skrátka nečíta. Obmedzujú ich preto na nejaké agitačné heslá alebo jednoduchšie proklamácie, ktoré k tomu voličovi môžu dostať ľahšou cestou. A to sa darí práve prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré ste spomínali. Tie sú určite v rámci komunikácie politika voči voličovi veľmi efektívne.
Zostáva vám 57% na dočítanie.
