Vy ste pôvodne vyštudovali stavarinu, neskôr ste presedlali na programovanie. Ako prišlo k prerodu z technokrata na zberateľa obrazov?
Oboje zostalo. Stále som nadšený z nových mobilov, to sú neskutočné veci. Keď veľmajster Garry Kasparov prvý raz hral šach proti počítaču Deep Blue, tak tento najvýkonnejší komputer na svete zaberal ohromnú miestnosť. Keď sme si ho porovnávali so súčasným Samsungom, tak tento mobil má osem- až desaťnásobne väčší výkon.
Ani v mladosti ste k umeniu neinklinovali?
Mňa vždy viac zaujímala technická stránka. Autá, lietadlá... Neskôr ma opantali počítače a zmenil som profesiu.
K výtvarnému umeniu ste sa dostali vraj cez fotografovanie...
Začal som vyhľadávať zaujímavé miesta a hľadať krásu nielen v technologickom okruhu. Až vo vyššom veku som sa začal učiť veci, ktoré som dovtedy nevnímal. Na obrazy som prepol vďaka môjmu susedovi Artúrovi Bartoškovi. Cez balkón videl, čo mám zavesené po stenách. Pri vínku sme sa bavili o umení, predovšetkým o slovenských autoroch a pomaly som začal nakupovať výtvarné diela.
Takže na vybudovanie galérie vás nahovoril sused?
Tá vznikla náhodou. Príčinou je existencia budovy na Nedbalovej ulici v Bratislave. Hľadal som síce galériu, ale s menšou rozlohou, kde by som mohol spoločne s kamarátmi vystavovať veľkoplošné fotografie z ciest, ktoré sme absolvovali. Na Nedbalku ma zobral môj priateľ. Vraj je tam budova na predaj. Keď som tam vošiel, ten priestor ma prekvapil.
Láska na prvý pohľad?
Vyslovene. Fotografie som v tom okamihu vypol. Prístavba k historickej budove pôvodne patrila Slovenskej sporiteľni. Finančná skupina, ktorá ju odkúpila, sa jej nevedela zbaviť. Predpokladal som, že keď Nedbalku vyčistíme,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.