Z fotoalbumu vyťahuje nevedno koľkú kópiu čiernobielej snímky. Ťažko na nej rozoznať, o čo ide, dajú sa však na nej prečítať nápisy Vitajte a Willkommen. „To je slávobrána, ktorú tatíčkovi Masarykovi zmajstrovali pred jeho prvým príchodom do Topoľčianok. Potom ju vyťahovali každý rok, už ani neviem odkiaľ. Ale vždy bola takto pekne postavená,“ pohládza rukou fotografiu deväťdesiatročný František Beňuš.
Katolík a pobožní ľudia
Nohy ho už príliš neposlúchajú, zato na sviežu myseľ sa nemusí sťažovať. V obci, v ktorej žije okolo 2 600 obyvateľov, sa nám podarilo vypátrať posledného žijúceho seniora, ktorý si pamätá prvého československého prezidenta. „Jeho príchod bol vždy veľkou slávou a pripravovala sa naň celá dedina. Topoľčianky mali pomenovanie Malá Praha, a tak sme aj vravievali, že my sme z Malej Prahy,“ hovorí s pýchou v hlase starček.
Prikyvuje, keď sa vypytujeme na obľúbenosť Masaryka. O tom sa nedá ani pochybovať. V Topoľčiankach mu každý hovoril „tatíček“, a navyše „žili tu pobožní ľudia a on bol katolík“. Beňuš sa však nechce k Masarykovi príliš vyjadrovať, veď v tých časoch bol ešte len malý špunt. No keď detváky kopali na roli zemiaky a opekali si ich na ohníku, Masaryk sa s nimi pustil do reči. „Raz mi dal aj nejaké peniaze, ale koľko to bolo, to si už skutočne nepamätám,“ hovorí Beňuš.
Politika potvora
Tiež tvrdí, že prezident „dal do richtigu aj závod, aj park, aj dal postaviť budovu hradnej stráže“. Za jeho éry rozkvitala jazdiareň, vyrástol nový hotel Národný dom, vybudovala sa kanalizácia a sčasti aj elektrifikácia. Masaryk nezabudol na ani kostol. Daroval mu dva zvony. Beňuš nám pripomenie, že aj ďalšieho prezidenta Edvarda Beneša mali ľudia v obľube, „s tou prvou republikou boli jednoducho spokojní“. Vítali ho podobne ako Masaryka. „Akurát po odsúdení Jozefa Tisa sa na Beneša po jeho príchode do Topoľčianok prišla pozrieť len hŕstka ľudí. Všetci boli nahnevaní, že ho dal popraviť,“ loví senior spomienku z pamäti. Nie je to úplne pravda, pretože hlavu slovenského štátu Beneš len odmietol omilostiť, keďže sa zaviazal rešpektovať rozhodnutie vlády. Nič to. Z histórie sa presúvane do súčasnosti. Topoľčianky sme navštívili v čase vrcholiaceho boja o kreslo v Grasalkovičovom paláci. Vyzvedáme, koho by asi volil Masaryk, keby vstal z hrobu. Beňuš netuší, no poznamená s úsmevom: „Politika je taká všelijaká... Je to potvora.“ On veru voliť nepôjde.