Po nevydarenej operácii hrubého čreva v bratislavskej nemocnici i po prevoze na kliniku v rakúskom Innsbrucku o jeho život bojovala celé týždne ako levica. Pritom nikdy nechcela nič viac, než starať sa o domácnosť, vychovávať ratolesti a piplať sa v záhrade.
Strata súkromia
Irena Schusterová na svet priviedla dve deti – Petra a Ingridu. S ich budúcom otcom sa zoznámila na svadbe ich spoločných priateľov. Vtedy bol vedeckým pracovníkom. „Na prvý pohľad ma zaujal, možno aj ja jeho,“ tak sa vryli do jej pamäti prvé iskry vzťahu, ktorý o rok spečatili svadbou.
Schusterov hovorca Ján Füle o nej neskôr povedal: „Držala sa skôr v úzadí, tak ako pri iných funkciách svojho manžela, starala sa skôr o to, aby on tieto funkcie mohol vykonávať.“ Viac ako 30 rokov bola zamestnaná ako diétna sestra. Po tom, ako sa stala pani prezidentovou, založila nadáciu, ktorá sa zameriavala predovšetkým na deti s vrodenými srdcovými chorobami.
Absenciu súkromia znášala len s ťažkosťami. „To je asi najťažšie, čomu musí manželka prezidenta čeliť všade, kde sa mimo rezidencie pohne. Žiadne stretnutia s priateľkou alebo nákup vianočných darčekov sa neudeje bez ,svedkov‘.“ Prvá dáma si dokonca vyžiadala, aby jej ochranku netvorili silní chlapi, ale príslušníčky nežnejšieho pohlavia.
Cudzie a vlastné srdce
Hoci sa snažila nevytŕčať, jeden škandál ju neobišiel. Mal podobu účtu za 156-tisíc korún (asi 5 200 eur). Toľko dokázala minúť za služobný mobilný telefón v priebehu jediného roka. Polícia prípad odložila a volajúca príslušnú sumu doplatila.
Hlboko veriaca katolíčka sa vždy pokladala za „normálnu matku a babičku, ktorá bola päť rokov manželkou prezidenta“. Keď sa ten znovu uchádzal o kreslo hlavy štátu, neurobil jej po vôli. Schusterová sa neskôr priznala, že v duchu fandila jeho protikandidátom. Úloha prvej dámy ju vyčerpávala, no za manželovými rozhodnutiami vždy pevne stála. „Súžitie je o tolerancii, preto viem, že nemám upratovať, keď manžel relaxuje.“
Záležalo jej na detských srdiečkach, to vlastné ju však zradilo. Zomrela nečakane vo veku 70 rokov. Nepomohla ani urgentná operácia. Ešte za svojho života raz povedala: „Azda som neurobila Slovensku hanbu.“