Je krátko po piatej hodine ráno. Ešte za tmy prichádzame k zamknutému vchodu polikliniky.
Jej priestory depresívne osvetľujú stropné žiarovky. Leto už dávno odovzdalo žezlo jeseni, ktorá sa nám pokúša vliezť pod bundu. Cítili by sme sa ako zlodeji s nekalými úmyslami, keby tu už nepodupkávalo zopár ranostajov.
S pribúdajúcimi minútami sa trúsia ďalší. Tí ostrieľanejší vyslovia nahlas meno doktora, ku ktorému sa chcú objednať. Keď sa z hlúčika dozvedia svoje číslo v poradí, spokojne si nájdu svoj kútik a čakajú. Všetci svorne postávame pred Mestskou poliklinikou v Trnave, vraj s tisíckou miestností najväčšou na Slovensku.
Hlavne nezaspať
Máriu Galovú z Bolerázu, obce neďaleko krajského mesta, sem odviezla nevesta. Čaká za manžela chorého na srdce. Tento rituál opakuje každého pol roka. „Dnes som prvá v poradí, až sa ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.