Nie sme zdravý národ. Smutné poznanie. Ak sa aj nájdu optimisti, po prekročení prahu nemocnice im úsmev z tváre rýchlo zmizne. Čísla nepustia. Výstražne blikajú aj v štatistikách odvrátiteľných úmrtí. Zvyšku Európy pozeráme na chrbát.
Ak sme začali číslami, na chvíľu sa pri nich zastavme. Máme o sto percent vyššiu úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia než krajiny OECD. O tristo percent vyššiu než Francúzsko alebo Holandsko.
Slovenské zdravotníctvo trpí toľkými diagnózami, že len ich zoznam by si vyžiadal špeciálne vydanie HN Focusu. Z toho dôvodu sa v dnešnom vydaní venujeme len niektorým. Museli sme opomenúť (ne)fungovanie zdravotných poisťovní, rituálne tance okolo liekovej politiky i zmätky v laboratóriách.
Na verejnosti sa v posledných mesiacoch hojne pretriasa stratifikácia nemocníc. Zameriavame sa na ňu v článku pod názvom Biely rezort potrebuje horké pilulky.
Ako ten človek, ktorý si v ordinácii pýta lieky proti chamtivosti: „Ale, pán doktor, dajte mi ich veľa, veľa, veľa.“ Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth nám povedal: „Dier, ktoré treba zaplátať, je veľa. Obávam sa, že takto kolaps nezastavíme.“
Do našej analýzy vložila svoj diel aj Mária Lévyová, ktorá stojí na čele Asociácie ochrany práv pacientov. Organizácia si dala urobiť agentúrny prieskum, ktorého výsledky ešte zatiaľ nezverejnila. My však už vieme, že až polovica respondentov má pocit, že pacient v zdravotníctve nestojí na prvom mieste. Najviac ich trápia dlhé čakacie lehoty i nedostatok peňazí.
Šéf Lekárskeho odborového zväzu Peter Visolajský si servítku pred ústa už vôbec nedáva. „Bez reformy a naštartovania ambulantnej sféry je stratifikácia hazardom,“ tvrdí a suchej nitky nenecháva ani na ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana poukazuje na sumu takmer pol miliardy eur, ktorú zdravotné poisťovne vyplatili svojim akcionárom ako dividendy, a „zlatú éru“ ekonomického rastu tak pacient ani nepocítil.
Navštívili sme aj nemocnicu v Starej Ľubovni a Bojniciach. Prečo práve tieto dve? V roku 2018 prvá získala ocenenie najlepšia všeobecná nemocnica krajiny a druhá sa ocitla na opačnom póle spektra.
Bojnické zdravotnícke zariadenie má za sebou, a vlastne trochu ešte pred sebou, nekonečný príbeh výstavby operačných sál. Stavebné povolenie na ňu získalo pred dvadsiatimi rokmi. Hádam sa čoskoro zablýska na lepšie časy, slávnostnú pásku by chceli prestrihnúť do konca roka. Tohto. Naopak, v Ľubovnianskej nemocnici vyzerá všetko tip-top. Teda minimálne zvonka. Nové fasády svietia vo farbách mesta žltej a červenej. V areáli komplexu vyrastajú nové pavilóny financované z fondov Európskej únie. Nemocnica si dokonca trúfa na výstavbu parkovacieho domu.
Mestská poliklinika v Trnave sa borí s inými problémami. Redaktori HN si riadne privstali, aby sa postavili pred jej vchod o piatej hodine ráno. Pacienti bojujúci o svoje poradie na vyšetrenie v takú skorú hodinu sú v krajine pod Tatrami naozaj realitou.
„Dnes som prvá v poradí,“ oznámilo nám s radosťou v hlase jedno z ranných vtáčat. Zima ešte neudrela plnou silou, „to vtedy ide človeka rozdrapiť“. Nový online systém objednávania, ktorý spustil Trnavský samosprávny kraj, zatiaľ príliš nepomáha. Lekári oň nejavia záujem.
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Monika Palušková prirovnáva naše zdravotníctvo ku Golemovi stojacemu na hlinených nohách. A má na to pádne argumenty. „Chýba systémové nastavenie. Koľkokrát sa naliali peniaze, niekde vytiekli a nič sa nezmenilo!“ konštatovala v našom rozhovore.
Na našu otázku, či je čas na reformy, odpovedala jednoznačne: „Nemôžeme si ju dovoliť neurobiť. Nikdy nebola situácia taká zlá ako v súčasnosti.“
Posledný štafetový kolík dnešného vydania Focusu prebral komentátor HN Ľuboslav Kačalka. Vo svojom článku Menej pacientov, viac klientov rozoberá efektívnosť sektora. „Zdravie je také dôležité, že musíme jasne a transparentne hovoriť o jeho cene,“ píše v komentári.
Prajeme príjemné a predovšetkým užitočné čítanie.
