Ľudia z Bihaću majú pre utečencov väčšinou pochopenie. Mesto bolo počas vojny v 90. rokoch tri roky obliehané a veľa ľudí z neho utieklo. Teraz si pripomínajú, že sami boli utečencami. V júni, keď v meste vysídlenci kempovali v stanoch, v Bihaći demonštrovalo niekoľko stoviek ľudí.
Kritizovali politikov za neriešenie situácie. Kempujúcí vysídlenci podľa nich predstavovali bezpečnostné a zdravotné riziko. Úrady potom týchto migrantov odviezli do Vučjaku.
Park pri rieke Una je dnes prázdny. Väčšina ľudí je na trhoch na námestiach. Pri kraji klziska stojí mladý chlapec v otrhanom oblečení. Je vidieť, že nie je z miestnych. „Si hladný?“ Pýta sa ho okoloidúci a vedie ho do neďalekého bistra. Kúpi mu tam hamburger a nápoj.
„My tým ľuďom musíme pomôcť,“ hovorí bosniansky vojak Alen Mejdič z Bihaću. „Veľa šťastia, kamarát,“ lúči sa s mladíkom z Afganistanu. Ten mu poďakuje a pustí sa do jedla. Nemá vstupnú kartičku do Biry, a tak nemá prístup k pravidelnému jedlu. Prespáva v opustených budovách v meste podobne ako Kašiv a ďalší ľudia, ktorí sa nezmestia do prijímacích centier.
Kašiv ukazuje svoje prechodné bydlisko. Malá miestnosť v najvyššom poschodí nedostavanej budovy s výhľadom na rieku. O deviatej ráno tu na matracoch a dekách spí ďalších šesť mužov. „Je zima, ale mám spací vak,“ hodnotí mladý Afganec svoju situáciu.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
