Pred troma rokmi sa uskutočnilo katalánske referendum o nezávislosti, ktoré však španielske úrady neuznali. Rokujete dnes s vládou v Madride alebo odmieta akékoľvek diskusie?
V tejto chvíli neexistuje žiaden dialóg medzi katalánskou a španielskou vládou. Tento stav trvá od februára, teda od okamihu, keď vypukla kríza súvisiaca s pandémiou koronavírusu. My by sme privítali diskusiu, ktorú však vláda v Madride katalánskemu vedeniu ani ľuďom neponúka. V každom prípade predpokladáme, že progresívna vláda, ktorá je momentálne v Španielsku pri moci, nám poskytne viac príležitostí pre dialóg než predchádzajúci kabinet.
Dôležitou otázkou vo vzťahoch medzi Barcelonou a Madridom je situácia uväznených katalánskych lídrov. Ako to s nimi vyzerá?
V roku 2017 bolo na dlhoročné tresty odsúdených deväť katalánskych lídrov. Momentálne je situácia taká, že sedem z nich je späť vo väzení. Na základe trestného a väzenského práva im katalánske úrady síce v júli schválili miernejší, tretí stupeň väzenia, čo znamená, že by víkendy mohli tráviť doma. Avšak španielsky prokurátor toto rozhodnutie zrušil a Najvyšší súd následne potvrdil, že spomínaných sedem lídrov sa musí vrátiť za mreže. Vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa pandémie koronavírusu sú nútení tráviť takmer 24 hodín denne vo svojich väzenských celách.
Snažíte sa nejakými prostriedkami dosiahnuť ich prepustenie?
My sa vždy snažíme o rokovanie so španielskym štátom, pretože veríme, že jedine to je najlepšia cesta, ako vyriešiť politický konflikt. Avšak musí sa to stať aj prostredníctvom oslobodenia našich politických väzňov. Práve to je dôvod, prečo na vyjednávací stôl musíme dostať amnestiu pre týchto ľudí.
Protestujú európske vlády proti ich väzneniu?
Európske krajiny svorne hovoria, že túto otázku musíme vyriešiť politickým spôsobom. Avšak presne o toto sa predsa katalánsky ľud snaží už dlhé roky. Strčiť politických lídrov do väzenia určite nie je spôsob, ako dosiahnuť riešenie politickými prostriedkami.
Za mrežami je aj jeden z vašich predchodcov na poste šéfa katalánskej diplomacie Raul Romeva. Ste s ním v kontakte?
Samozrejme, s Raulom som v častom a pravidelnom kontakte. Nie je to nič nezvyčajné, keďže sme obaja z rovnakej politickej strany – Republikánskej ľavice Katalánska. Musím v tejto súvislosti pripomenúť, že my všetkých väznených lídrov rešpektujeme ako legitímnych ministrov a ďalších predstaviteľov Katalánska. Len s tým rozdielom, že nemôžu vykonávať svoje funkcie, keďže sú za mrežami.
Označujete ich za politických väzňov. Ste si istý, že nimi naozaj sú?
Určite áno. Bez najmenších pochybností ide o politických väzňov.
Veríte, že sa čoskoro dostanú na slobodu?
Rozhodnutie Najvyššieho súdu je veľmi jasné, odsúdení sú na dlhé roky väzenia. Keď príslušné väzenské technické orgány súhlasili s tým, aby sa vďaka preradeniu do tretieho stupňa väznenia zlepšili ich podmienky, čo by im umožnilo vyjsť na pár dní v týždni spoza mreží von, sám Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil. Preto je pre nich jedinou cestou von požiadať o amnestiu prostredníctvom väčšiny v španielskom parlamente, čo však dnes nie je v hre.
Hovoríte o tejto záležitosti aj so slovenskými predstaviteľmi?
Prirodzene. My sa snažíme o našich záležitostiach hovoriť s ľuďmi po celom svete, teda aj na Slovensku. Vlani v októbri navštívil vašu krajinu môj priamy predchodca v úrade ministra zahraničných vecí Alfred Bosch. Stretol sa s viacerými slovenskými politikmi vrátane poslancov parlamentu. Ak chceme s našimi požiadavkami uspieť, musíme ľuďom v zahraničí vysvetľovať situáciu Katalánska a obzvlášť väznených lídrov.
Akým spôsobom by vám Slovensko mohlo byť v tejto veci nápomocné?
Slovensko aj ostatné krajiny by nám mohli pomôcť s presviedčaním španielskej vlády, že najlepším, ak nie vôbec jediným spôsobom, ako všetky problémy vyriešiť, je sadnúť si za rokovací stôl. Väzenie a súdne procesy nie sú riešením. A v tejto chvíli, keď máme mnoho politických reprezentantov za mrežami, to platí dvojnásobne. Skrátka, potrebujeme, aby aj ostatné štáty Španielom vysvetlili, že amnestia môže byť jedným z východísk, ako uľahčiť nadviazanie komunikácie medzi oboma stranami.
Po brexite sa Škótsko pripravuje na nové referendum o nezávislosti od Británie. Ak budú Škóti úspešní, mohlo by to byť pozitívnym signálom aj pre Kataláncov?
Presne tak. Všetky akty demokracie sú vždy pozitívne a mali by byť príkladom nielen pre Katalánsko, ale aj ďalšie krajiny, ktoré chcú samy rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti.
Považujete pokojné rozdelenie Česko-Slovenska pred takmer 28 rokmi za modelový príklad budúceho mierového rozchodu Španielov a Kataláncov?
Áno, a nielen Česko-Slovensko. V priebehu uplynulého storočia získalo nezávislosť mnoho európskych krajín na základe mierového procesu. Česko-Slovensko bolo jedným z takýchto štátov, ktoré získali rovnocenných nástupcov. Takže nepochybne môžete byť príkladom pre nás aj pre španielsku vládu.
Je podľa vás nové referendum o katalánskej nezávislosti reálne?
Ako presvedčený demokrat musím zdôrazniť, že práve referendum je jedným z nástrojov skutočnej demokracie. A v 21. storočí predsa musíme využívať všetky nástroje demokracie, aby sme riešili politické záležitosti a prijímali dôležité rozhodnutia. Preto potrebujeme zorganizovať referendum, avšak s podporou španielskej vlády, ak to bude možné. Chceme viesť dialóg a radi by sme rozhodovali spolu s ňou.
Kedy by ste ho chceli vyhlásiť, je to otázka najbližších rokov?
Ak mám byť úprimný, na túto otázku neviem odpovedať. Pravdou je, že v tejto chvíli ani nechceme presne stanoviť termín, v ktorom by sa nové referendum malo uskutočniť. Najprv musíme začať komunikovať so španielskou vládou a vysvetliť jej a takisto celému svetu, že o politickej situácii chceme diskutovať. Nie je preto vhodné, aby sme už teraz určili čas konania referenda. Riešenie musí byť založené na odpovedi, ktorú nám poskytne práve dialóg.
Kde vidíte najväčšie rozdiely medzi situáciou v Katalánsku a Škótsku? Ako je možné, že britská vláda Škótom povolila referendum a jeho výsledky rešpektovala, zatiaľ čo to vám Španieli neumožňujú?
Jeden fakt je viac než istý – Veľká Británia má vyspelejšiu demokraciu než Španielsko. A potvrdzuje to aj spomínané referendum v Škótsku. Škótski občania majú možnosť rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti demokratickým spôsobom. Nám však Španieli neumožnili presne takto isto zorganizovať referendum. Sám teda máte možnosť vidieť, že sú tu skutočne veľké rozdiely medzi oboma našimi krajinami.
Prečo by vlastne Európa mala vaše odtrhnutie tolerovať? Niektorí európski lídri vyslovili obavy, že by to mohlo viesť k odštiepeneckým a separatistickým tendenciám v ostatných regiónoch, ako je Korzika...
Otázka vôbec nestojí tak, že by Európa mala tolerovať separatizmus. O tom to predsa vôbec nie je. Európska únia však musí svojim občanom ponúkať riešenia. Potrebujú mať priestor na vyjadrenie svojho názoru a poznať odpovede na svoje otázky. A ak chcú Európania rozhodovať o svojej budúcnosti hlasovaním, Únia im musí ponúknuť tieto nástroje.
Máte najnovšie údaje o tom, koľko Kataláncov by v referende podporilo nezávislosť svojej krajiny?
Týmito informáciami nedisponujeme, keďže nie sme schopní zorganizovať referendum za normálnej situácie. Referendum z roku 2017 bolo hlasovaním, s ktorým španielska vláda nesúhlasila. Neukázalo teda jednoznačne názor obyvateľov. My chceme zorganizovať riadne schválené referendum, aby sme spoznali skutočné počty podporovateľov nezávislosti. Je to najlepší spôsob, ako sa presvedčiť o naozajstnom zmýšľaní katalánskeho národa.
Ak by vám španielska vláda neumožnila nezávislosť, ste pripravení rokovať s ňou aj o iných alternatívach, napríklad o výraznom posilnení autonómie či vzniku akejsi konfederácie? Alebo je vaším jediným cieľom plná samostatnosť?
Referendum je spôsob, ktorým môžu všetci ľudia vyjadriť svoj názor na to, aký model fungovania chcú v budúcnosti pre Katalánsko. Samozrejme, veľmi dobre si uvedomujeme, že u nás žije veľa ľudí, ktorí si želajú úplnú nezávislosť Katalánska. Avšak takisto je mnoho tých, čo uprednostňujú radšej väčšiu autonómiu či ďalšie riešenia vrátane zachovania súčasného stavu. Pravda je však taká, že 80 percent katalánskeho národa chce o budúcnosti našej krajiny rozhodovať pomocou hlasovania v referende. Taká je skrátka súčasná realita. Takže predovšetkým potrebujeme mať nástroj, prostredníctvom ktorého by nám vôbec bolo umožnené rozhodnúť o našej budúcnosti. Až potom budú môcť ľudia vyjadriť svoje stanovisko pomocou samotného hlasovania.
Neobávate sa toho, že ak by sa opakovala situácia spred troch rokov a katalánskemu ľudu by so Španielmi došla trpezlivosť, vzrastie riziko občianskej vojny?
Absolútne nie. V žiadnom prípade sa to nestane. Katalánsky národ vždy bol a vždy aj bude mierumilovný. Dôkazom toho sú pokojné demonštrácie, ktoré sa dlhé roky konajú v Barcelone a v ďalších mestách 11. septembra, teda počas katalánskeho národného dňa nazývaného La Diada. Aj tieto manifestácie jasne dokazujú, že katalánsky národ chce dosiahnuť referendum a následnú nezávislosť výlučne na základe mierového procesu. Dvoma symbolmi tohto procesu sú volebná urna a hlasovací lístok. Jasne vykresľujú, že Katalánci sú maximálne nekonfliktní a odmietajú ozbrojené násilie.
Poďme k ekonomickej spolupráci medzi Slovenskom a Katalánskom. V ktorých segmentoch vidíte najväčšie príležitosti pre jej ďalší rozvoj?
Už dnes máme nadviazanú bohatú spoluprácu medzi Slovenskom a Katalánskom predovšetkým v sektoroch, ako je metalurgický či chemický priemysel. Je všeobecne známe, že minimálne osem katalánskych spoločností rozvinulo svoje podnikanie na Slovensku. Zároveň sme však pripravení spolupracovať s vašou krajinou aj v ďalších sektoroch, v ktorých by mohlo byť posilnenie vzájomných vzťahov pre obe strany zaujímavé.
Katalánsko patrilo v úvodných fázach prvej vlny pandémie koronavírusu na jar tohto roka medzi najviac zasiahnuté oblasti Európy. Ktoré sektory boli najviac postihnuté?
Asi pre vás nebude žiadnym prekvapením, že hoci koronakríza zasiahla väčšinu odvetví našej ekonomiky, najmä v letných mesiacoch sa medzi najviac postihnuté sektory zaradil predovšetkým turizmus. Kríza naň dopadla mimoriadne tvrdo. Ak hovoríme o číslach za júl, august a september, odvetvie cestovného ruchu zaznamenalo straty vo výške okolo 15 miliárd eur. Celkový prepad tržieb z tohto odvetvia tak dosiahol zhruba 40 až 60 percent. Keďže turizmus je pre našu ekonomiku mimoriadne dôležitý, jeho prepad výrazne prispeje k celkovému poklesu nášho hospodárstva. Avšak kríza významne zasiahla aj ďalšie naše sektory, podobným spôsobom ako to bolo v iných európskych krajinách.
Poznáte už odhady, o koľko by sa katalánska ekonomika mala tento rok prepadnúť?
Tieto informácie nemám k dispozícii, je to otázka skôr na ministra hospodárstva. Avšak očakávame dramatický prepad nášho hrubého domáceho produktu.
Snažíte sa pritiahnuť do Katalánska viac zahraničných turistov? Pripravujete v tomto smere nejaké špeciálne programy?
Keďže turizmus je jedným z kľúčových sektorov katalánskej ekonomiky, bude extrémne dôležitý aj pre obnovu jej rastu. Preto sa snažíme o to, aby sa situácia čo najskôr vrátila do normálnych koľají. A určite máme záujem aj o turistov zo Slovenska. Zrejme viete, že funguje priame letecké spojenie medzi Bratislavou a Gironou. My rokujeme o možnostiach vytvorenia širších kontaktov v cestovnom ruchu medzi oboma krajinami. Okrem toho od februára pracujeme na tom, aby sme poskytli plné bezpečnostné garancie pre ľudí, ktorí chcú prísť do Katalánska na dovolenku a obávajú sa nákazy koronavírusom.
Kto je Bernat Solé i Barril
Pôvodným povolaním strojný inžinier je od marca tohto roka katalánskym ministrom zahraničných vecí. V barcelonskom parlamente reprezentuje Republikánsku ľavicu Katalánska. Predtým pôsobil ako starosta vyše päťtisícového katalánskeho mestečka Agramunt. Hrozí mu súdny proces v súvislosti s obvineniami z občianskej neposlušnosti počas katalánskeho vyhlásenia nezávislosti.