Ten bol jednou z hlavných tvárí brexitu, s ktorým väčšina obyvateľov Škótska nesúhlasila. Teraz sa k ostrému škótskemu nesúhlasu s odchodom z Európskej únie pridal ďalší dôvod – pandémia koronavírusu.
Boris Johnson hrozbu nákazy COVID-19 na jej začiatku v marci a v apríli spochybňoval. Británia patrila medzi krajiny, ktoré prijali najmenej prísne opatrenia. Až keď začali počty infikovaných dramaticky rásť a nakazil sa aj samotný premiér Johnson, krajina pristúpila k zavedeniu tvrdých opatrení.
Dôvera v to, ako Londýn zvláda pandémiu, však zostala naštrbená. „Škóti si už v minulosti vymohli široký stupeň autonómie. Týka sa to aj verejného zdravotníctva. V Škótsku tak platia prísnejšie pravidlá v boji proti pandémii, než vo zvyšných častiach Británie,“ uviedol pre HN Kryštof Kruliš, analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Výsledok dvojakého prístupu je jasný zo štatistík. Kým vo vyše päťmiliónovom Škótsku pribudla za pondelok necelá tisícka nakazených, v 55-miliónovom Anglicku to bolo vyše 16-tisíc nových prípadov. Podobne nerovnomerné sú aj počte obetí či ďalšie údaje. Aj tieto čísla sú dôvodom, prečo drvivá väčšina Škótov vníma pozitívne úlohu, ktorú premiérka Sturgeonová zohrala v zápolení s pandémiou. A v prípade Borisa Johnsona platí presný opak.