V čase aktuálnej pandémie koronavírusu sa opäť začínajú ozývať hlasy Kataláncov, Škótov či ďalších národov, ktoré sa dlhodobo snažia o získanie samostatnosti. Je podľa vás správny čas na začatie procesov, ktoré by viedli k vypísaniu nového referenda o nezávislosti Katalánska?
Na sebaurčenie je vždy ten správny čas, pretože to je neodňateľné právo každého národa. Ak by teraz počet hlasov požadujúcich nezávislosť dosiahol viac ako 50 percent, nešlo by len o uplatnenie ich základného práva, ale o oveľa viac. Títo voliči by sa cítili veľmi oprávnení domáhať sa svojej nezávislosti.
Niektorí európski lídri tvrdia, že odtrhnutie Katalánska by posilnilo separatistické tendencie na kontinente a celý projekt EÚ by mohol byť ohrozený. Čo by ste im odkázali?
Európsky projekt ohrozujú práve tie členské štáty Únie, ktoré potláčajú pokojné sociálne hnutia a naďalej si myslia, že homogenizácia ich ochráni pred neúspechom. Projekt EÚ však môže byť založený iba na dialógu a uznaní európskej rozmanitosti.
Čo je podľa vás nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa podarilo nájsť východisko zo súčasnej patovej situácie?
Na vyriešenie katalánskeho konfliktu je potrebná predovšetkým odvaha a inteligencia. Katalánska spoločnosť preukázala, že je vo svojej hlbokej podstate mierumilovná a demokratická. Loptička je teraz na strane španielskej vlády. Má šancu dokázať, že Španielsko má aj neautoritárske odpovede na hnutie za nezávislosť. V priebehu ostatných 10 rokov katalánske vlády postupne predložili veľmi jasné politické návrhy. Do dnešného dňa však nepoznáme návrhy Madridu, ako dosiahnuť čestné a demokratické riešenie politického konfliktu s Katalánskom.
Konzervatívna španielska vláda zmietla pred troma rokmi referendum o nezávislosti Katalánska zo stola. Veríte, že súčasný ľavicový kabinet bude schopný s vami o tejto veci debatovať konštruktívnejšie?
Mohli by sme mať dôvod myslieť si to a veríme, že to tak aj naozaj bude. Avšak to sa dozvieme až potom, keď sa začne na túto tému debata. V súčasnosti sa zatiaľ neurobilo nič významné. Základným gestom by určite bol zákon o amnestii, ktorý by mohol zmierniť napätie a konflikt by sa vrátil späť do politickej sféry. Tam aj patrí, a nie pred súdy či do väzenia. Nezabúdajte, že deväť ľudí je už tri roky za mrežami. Sú odsúdení na tresty väzenia vo výške deväť až 13 rokov. V súčasnosti je navyše viac ako 1 500 osôb vyšetrovaných alebo už stíhaných v súvislosti s referendom z roku 2017 alebo s protestmi proti stíhaniu ľudí, ktorí sa podieľali na hnutí za katalánsku nezávislosť.
Máte informácie o tom, koľko Kataláncov podporuje odtrhnutie od Španielska?
Najlepším spôsobom, ako získať pravdivé informácie, na základe ktorých bude možné túto otázku zodpovedať, je usporiadanie demokratického referenda. Práve to už celé roky požaduje podstatná väčšina obyvateľov Katalánska. Približne 80 percent populácie je za vyriešenie konfliktu prostredníctvom hlasovania.
Barcelona a niektoré ďalšie katalánske mestá a regióny mimoriadne trpeli nákazou COVID-19. Pomáhala vám španielska vláda dostatočne pri zvládaní pandémie?
Nikto nebol pripravený na túto pandémiu. Koronavírusom bolo obzvlášť silno zasiahnuté celé Španielsko a zvládanie vzniknutej krízy bolo náročné pre všetky časti krajiny. Avšak namiesto toho, aby ústredný kabinet v Madride prejavil dôveru v znalosti a zodpovednosť lokálnych vlád v 17 španielskych regiónoch, rozhodol sa pre centralizáciu. Katalánsko pritom riadi svoj zdravotný systém autonómne od roku 1981. Pomerne veľa ľudí sa domnieva, že nevyhnutné zdroje aj kľúčové rozhodnutia prišli oneskorene.
Keby ste boli samostatní, zvládli by ste to lepšie?
Nemôžeme s istotou vedieť, ako by nezávislé Katalánsko zvládlo túto krízu. Ozývajú sa však hlasy, ktoré hovoria, že je jednoduchšie, keď môžete rýchlejšie prijímať rozhodnutia o zatvorení ekonomiky. Je totiž vždy ľahšie riadiť menšie územie.
Cítite sa vy osobne v ohrození? Považuje Madrid vaše aktivity za nelegálne?
V súčasnosti naša práca nie je nelegálna, pracujeme v rámci katalánskeho štatútu zakotveného v španielskom organickom zákone schválenom španielskym kongresom. Pred niekoľkými rokmi ho podporil aj španielsky ústavný súd. Takže existencia delegácie je úplne legálna a takisto absolútne nevyhnutná. Hlavnou náplňou našej práce totiž nie je prezentovať záujmy Katalánska v politických otázkach, ako to tvrdia niektorí španielski predstavitelia, ale promovať Katalánsko a jeho kultúru mimo jeho hraníc, napríklad aj v strednej Európe. Je to veľmi dôležité, pretože sme jedinou inštitúciou mimo Katalánska, ktorá vykonáva tento druh práce.
Má Európa dôvod obávať sa vypuknutia nového násilia v Katalánsku?
V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že v Katalánsku nebolo žiadne násilie. A ak aj bolo, tak len počas referenda z prvého októbra 2017 a vyvinula ho španielska polícia, nie katalánski voliči. A po druhé – ak by sa Európa mala niečoho obávať, tak je to fakt, že v Španielsku padli vysoké tresty za také činy, ktoré v skutočnosti neboli nikdy spáchané. Aj podľa španielskej legislatívy totiž musíte použiť násilie, aby ste mohli byť odsúdení za také trestné činy, za aké sedia vo väzení katalánski politickí predstavitelia. Znamená to, že do budúcnosti vznikol nebezpečný precedens.
Aký precedens?
Samozrejme, ak sú pokojné iniciatívy a politické snahy o zmenu potlačené pomocou zákona, tak to zasiahne demokraciu, slobodu a dodržiavanie ľudských práv nielen v Španielsku, ale v celej Európe. Môžem vám uviesť príklad z nedávnej minulosti. Jeden turecký novinár musel utiecť do Nemecka pred prenasledovaním vo svojej rodnej krajine. Ozývajú sa nám ľudia, ktorí sú znepokojení tým, čo sa deje v Španielsku katalánskym väzňom. Hovoria, že presne toto isté sa deje v Turecku. Tam to Európska únia kritizuje. Tvrdí, že Turecko porušuje ľudské práva a koná proti európskym hodnotám, ktoré si tak vysoko ceníme. Keď sa to však deje v Španielsku, Únia to akceptuje. Aký je medzi tým rozdiel?
Vidíte reálne pokus o vypísanie nového referenda?
Naši ľudia už vyskúšali naozaj všetky možnosti brániť sa pred justíciou v Španielsku. Takže teraz ideme pred medzinárodné inštitúcie, konkrétne priamo do Štrasburgu pred Európsky súd pre ľudské práva. Dúfame, že prijme rýchle rozhodnutie, vďaka ktorému sa naši väznení lídri ocitnú na slobode. Zároveň žiadame o medzinárodnú pomoc a podporu, aby sme boli schopní nadviazať dialóg s Madridom, vďaka ktorému by sme dokázali nájsť politické riešenie tohto konfliktu. Som presvedčená, že týmto riešením je práve hlasovanie. Očakávame teda rozhovory so španielskou vládou a výsledok bude predložený ľuďom na hlasovanie. Oni by mali o všetkom rozhodnúť v referende. To je celé.