A práve ústredná vláda v Madride má okrem boja s nákazou COVID-19 plné ruky práce aj so separatistickými chúťkami Kataláncov. Ich metropola Barcelona bola hneď na jar jedným z hlavných ohnísk nákazy, odkiaľ sa ochorenie šírilo ďalej do sveta. Dnes sa počet nakazených v 7,5-miliónovom Katalánsku šplhá k 180-tisíc. Štatistika obetí sa blíži k šiestim tisíckam. V celošpanielskej štatistike to je zhruba päťnásobne viac, čo približne zodpovedá podielu katalánskeho obyvateľstva na španielskej populácii.
Samotní Katalánci pripisujú časť viny centrálnej vláde v Madride. Hoci totiž Katalánci majú už takmer štyri desaťročia verejné zdravotníctvo vo svojej vlastnej kompetencii v rámci širokej autonómie, zápas proti pandémii si Madrid zobral v celej krajine na svoje plecia sám. A očividne príliš úspešný nebol.
Kataláncov popri španielskym zlyhaniam pri nákaze ženie za samostatnosťou aj fakt, že siedmi ich lídri sú za mrežami. Poslal ich tam španielsky súd za ich separatistické aktivity. Aj tu priliala olej do ohňa pandémia. „Úrady im síce v júli schválili miernejší, tretí stupeň väzenia, čo znamená, že by víkendy mohli tráviť doma. Avšak španielsky prokurátor toto rozhodnutie zrušil a Najvyšší súd následne potvrdil, že spomínaných sedem lídrov sa musí vrátiť za mreže. Vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa pandémie koronavírusu sú nútení tráviť takmer 24 hodín denne vo svojich väzenských celách,“ uviedol v nedávnom rozhovore pre HN katalánsky minister zahraničných vecí Bernat Solé i Barril.