Pomáhalo Pchjongjangu pri jadrovom programe zahraničie?

Podľa západných expertov je však evidentné, že skúsenosti s jadrovou fyzikou získavali na niektorej zo špičkových zahraničných inštitúcií.
Napríklad 75-ročný Hong Sung-mu v mladom veku študoval v strednej a východnej Európe a zrejme aj v Sovietskom zväze. Do popredia sa dostal po nástupe Kim Čong-una v decembri 2011. „Sú to vrcholní predstavitelia režimu a poslední zástupcovia generácie, ktorá študovala v starom komunistickom svete,“ hovorí o oboch Kimových jadrových esách odborník na severokórejskú diktatúru Michael Madden.
Z Hongovej biografie nie je jasné, kde konkrétne v Európe študoval. Severokórejskí vedci však za minulého režimu jazdili aj do Československa. „Za komunizmu to bolo pomerne bežné. Československo a Nemecká demokratická republika patrili k technicky a kapitálovo vyspelejším krajinám východného bloku. Severokórejčania však mali primárne záujem o Sovietsky zväz, pretože im vždy išlo o vojenský program,“ uviedol pre server iDNES.cz odborník na Kórejský polostrov Petr Bláha.
Zaujímavé je, že táto spolupráca pokračovala aj po páde komunistického režimu a Nežnej revolúcii v Československu. „Severokórejčania po roku 1989 urobili letecký most a všetkých odviezli. Ešte tu však študovali, a to aj na Českom vysokom učení technickom a ďalších technických školách. Mali tu kvóty v rámci medzivládnej dohody o vedecko-technickej spolupráci vo vzdelávaní, vďaka čomu mohli vysielať študentov,“ vysvetľuje Bláha.
České technické univerzity sa pre študentov zo Severnej Kórey definitívne uzatvorili až v roku 2006, keď režim Kim Čong-ila uskutočnil prvú skúšku jadrovej bomby a začal opäť testovať rakety. Na Pchjongjang boli uvalené sankcie, ktoré sa týkali aj vzdelávania študentov.
Spolupráca však mohla pokračovať s inými krajinami, ktoré sa takisto snažili vyvinúť jadrovú bombu. „Napriek sankciám sa rozhodne nedalo zaistiť, aby nedošlo k takejto spolupráci. Dokážem si napríklad predstaviť transfer technológií či dokonca výmenu expertov medzi Severnou Kóreou a Iránom,“ pripomenul pre HN analytik Miloš Balabán.
Rovnako podľa neho mohli aj po páde Sovietskeho zväzu ponúknuť Pchjongangu svoje služby tamojší experti, ktorí náhle stratili prácu. V Severnej Kórei našli nové uplatnenie a vysoké zárobky. „Samozrejme, nebolo to nič oficiálne. Je však dosť pravdepodobné, že režim takto získal zahraničných expertov, ktorí do jeho služieb vložili svoje znalosti,“ doplnil Balabán.