Americký ekonóm Richard Thaler prišiel prvý s termínom nudging, v preklade šťuchanie, aby ľuďom pomohol k lepšej sebakontrole. O teórii napísal aj knihu Nudge, ktorá sa zameriava na to, ako ľudia robia chybné alebo iracionálne voľby.
So začiatkom skúmania teórie nudgingu sa spája aj meno bývalého britského premiéra Davida Camerona. Prispel k vytvoreniu skupiny, ktorá od roku 2010 hľadá inovatívne cesty k zmene všeobecného správania. Podľa jedného z členov Nobelovej komisie Pera Stroemberga pomohla Thalerova práca k preskúmaniu toho, ako ľudská psychológia vplýva na ekonomické rozhodnutia.
Thalerove zistenia následne inšpirovali viacerých výskumníkov, aby ho nasledovali a pomohli tak k vytvoreniu nového odboru v ekonómii, a teda tej behaviorálnej. Ľuďom má pomôcť rozoznať marketingové triky a predchádzať tak nesprávnym ekonomickým rozhodnutiam. Jeho práca sa tiež zameriavala na to, aby ľudia plánovali vopred, napríklad šetrili si na dôchodky.
Cena za ekonomické vedy, ktorá sa chybne zvykne označovať ako cena za ekonómiu, sa od ostatných odlišuje. Okrem ostatných Nobelových cien sa nevypláca z pozostalostí Alfreda Nobela, ale z prostriedkov Švédskej ríšskej banky.