Ani ocenenie za chémiu nezískal iba jeden človek. Trojica v zložení Švajčiara Jacquesa Dubocheta, Američana narodeného v Nemecku Joachima Franka a Brita Richarda Hendersona pomohla k vývoju kryoelektrónovej mikroskopie. Ide o modernú zobrazovaciu metódu, ktorá zjednodušuje a zlepšuje viditeľnosť biomolekúl.
Podľa Kráľovskej švédskej akadémie vied nová metóda prispeje k vývoju nových liekov. Biochémiu tak dostáva do novej éry. Tento druh mikroskopie totiž umožňuje štúdium bunkovej architektúry vírusov a proteínových komplexov v takmer atómovom rozlíšení.
Elektrónové mikroskopy boli na skúmanie živej hmoty dlhodobo nevhodné. Silný elektrónový lúč totiž biologický materiál ničí. Potrebná je aj práca vo vákuu, pri ktorom sa však biomolekuly po vyparení vody rozpadajú. Kryotechnológia však skúmaný materiál pred poškodením chráni zmrazením materiálu pri extrémne nízkych teplotách. Vďaka Frankovi sú tiež zobrazené obrazy v trojrozmerných štruktúrach na rozdiel od predchádzajúcej technológie zreteľnejšie.
Kryoelektrónová mikroskopia okrem toho, že výskum posunie o krok ďalej podľa švédskej akadémie tiež zobrazí najmenšie detaily, od bielkoviny spôsobujúcej odolnosť voči antibiotikám až po povrchovú štruktúru vírusu zika.
