Politické reformy, znovuzavedenie občianskych práv a ukončenie výnimočného stavu, ktorý v krajine platil od roku 1963. To boli požiadavky protestujúcich v marci 2011, ktorí na sile v boji za svoje práva nabrali po Arabskej jari v Tunisku, Egypte či Líbyi.
Baššár však svet presviedčal, že Sýria je voči takýmto prejavom imúnna. Ulica však už volala po skoncovaní s korupciou či prepustení politických väzňov.
Protestovali hlavne sunniti, druhá odnož islamu okrem šiitov, ku ktorým patria aj alaviti ako Asadovci. Zo sľúbených reforiem zostalo iba ukončenie výnimočného stavu, vyhlásenie parlamentných volieb, ktoré vyhrala Národná jednota, ku ktorej patrí aj Baas, a zrušenie jej dominantnej pozície.
Úplne prvé protesty vyvolalo zatknutie a mučenie skupiny tínedžerov, ktorí sa „previnili“ popísaním školy revolučnými sloganmi. Bezpečnostné zložky na to zareagovali násilím a pri zásahu zomrelo viacero zúčastnených. Ľudia volali po odchode Asada, ten však svoje miesto opustiť nemienil. Protestovalo sa naďalej a násilie bezpečnostných zložiek sa začalo vybíjať rovnako, násilím protestujúcich, ktorí sa začali ozbrojovať. A na mape sveta nám zasvietila výstražná kontrolka občianskej vojny.
Boje sa spočiatku zameriavali na získanie vplyvu nad časťami krajiny, neskôr pribudla metropola Damask a druhé najväčšie mesto Aleppo. V kontraste s umierajúcimi pôsobili vládna kampaň za podporu turizmu či na sociálnych sieťach prezentované fotky luxusnej sýrskej mládeže, ktorá sa neďaleko bojov oddáva zábave.
Konflikt sa postupne rozdelil na dve strany – tí, ktorí sú za Asada, a tí, ktorí sú proti. K ukončeniu nepomohli ani viaceré mierové rokovania. Kritici Asadovi ešte skôr vyčítali jeho minimálne skúsenosti v politike.
Ten na komentáre ohľadne jeho slabej kontroly v Sýrii povedal, že „nemôžete byť diktátorom a nemať kontrolu.
Keď ste diktátorom, máte plnú kontrolu. Ja mám svoje právomoci zo sýrskej ústavy,“ povedal v rozhovore pre CNN.