Na základe historických faktov je viac menej jasné, že Baššár Asad nemal politické ambície a ani by sa na čelo Sýrie nepostavil, keby jeho brat nezomrel pri nehode. Mal vôbec možnosť v takomto prípade odmietnuť prípravu na rolu prezidenta, nevrátiť sa zo štúdií späť do Sýrie a nevstúpiť do vojenskej akadémie? Aké silné je nástupníctvo v krajine, je vôbec možné, aby sa prezidentom stal niekto mimo vládnucej rodiny?
Po smrti staršieho brata zrejme nemal Baššár Asad žiadnu možnosť odmietnuť nástupníctvo. Podobne ako ďalšie „republikánske“ diktatúry sa aj tá sýrska snaží pripodobniť arabským monarchiám a založiť dynastiu. Pokračovanie rovnakého priezviska na čele krajiny malo za cieľ udržať dojem komunity správneho vývoja a neotrasiteľnosť centrálnej moci opierajúcu sa o alavitskú menšinu.
Viacerí si mysleli, že Baššar aj vďaka svojím štúdiám v Európe či znalosti cudzích jazykov otvorí krajinu svetu, opak sa však stal pravdou aj v prípade demokratických hodnôt. Bol vôbec Baššar niekedy liberálny, alebo kedy sa stal viac autoritatívnejším?
Po nástupe Asada juniora sa skutočne očakávalo začatie liberálnejšieho kurzu, zvlášť v hospodárskej politike. Nie je jasné, akú silnú úlohu v mocenskej štruktúre sýrskej diktatúry Baššár mal, vzápätí sa však ukázalo, že nádeje na liberalizáciu sú klamlivé. Jasne to potvrdila séria politických vrážd v Sýrii okupovanom Libanone, predovšetkým premiéra Rafíka Harírího, ktorými sa Sýria a Hizballáh bránili nástupu nového kurzu sebavedomého sunnitského prúdu. Atentáty pritom nakoniec mali opačný efekt a sýrske vojská boli nútené z Libanonu po prvýkrát od roku 1976 odísť. Asad sa nepoučil a o šesť rokov neskôr zvolil podobnú stratégiu na začiatku domácich protestoch. Vyprovokoval tým ozbrojené strety, ktoré vygradovali v občiansku vojnu.
Čo sa v Sýrii zmenilo od Baššara v úrade, okrem občianskej vojny? Baššar pôvodne sľuboval aj reformy ohľadom ľudských práv.
Ani tak kontrolovaná spoločnosť, ako je tá sýrska, sa nevyhla vonkajším vplyvom. Okrem technológií, ktoré síce na jednej strane umožnili ešte systematickejšiu kontrolu obyvateľstva a zárodkov opozičných skupín, umožnili aj prísun informácií z celého sveta. Sýriu ovplyvnili aj udalosti v susedstve. Zvlášť Američanmi vedená invázia do Iraku, ktorá vydesila ako Damask, tak aj Teherán a zapríčinila ešte hlbšie spojenectvo týchto inak nepravdepodobných partnerov. Od samého začiatku boli preto na bojiskách občianskej vojny prítomní iránski vojenskí poradcovia. Nebolo tomu inak ani s prítomnosťou zahraničných islamistov, ktorým Asad umožnil pomerne nerušený prechod cez sýrsko-irackú hranicu a útočište na sýrskom území.
Aký je súčasný postoj Asada k občianskej vojne? Úlohu režimu v použití chemických zbraní voči vlastným ľuďom stále odmieta.
Asad je rozhodnutý vojnu vyhrať za akúkoľvek cenu a použitia akýchkoľvek zbraní. Aj keď tým spôsobí nevyčísliteľné utrpenie vlastných ľudí, zničenie zeme a zadlženie sa Rusku a Iránu. Odmieta tiež kurdskú autonómiu. Na začiatku apríla nechal schváliť zákon, ktorý umožní vyvlastniť majetok ľuďom, ktorí sa o neho do mesiaca neprihlásia. Vzhľadom na to, že 13,5 miliónov Sýrčanov utieklo z domovov, je zrejmá snaha zamedziť návratu miliónom príslušníkov nelojálneho sunnitského a kurdského obyvateľstva. Použitie chemických zbraní a neodovzdanie štyroch až piatich percent ich priznaného arzenálu po roku 2014 jasne zdokumentovala Organizácia pre zákaz chemických zbraní.
Svetové spoločenstvo vyjadruje nad situáciou znepokojenie, USA spolu s Francúzskom a Veľkou Britániou minulý víkend zaútočili na krajinu, aby zabránili ďalšiemu použitiu chemických zbraní, z krajiny utekajú státisíce ľudí. Baššar určite nie je tým vysneným vládcom, je ho možné vôbec nejakým spôsobom z úradu odvolať alebo sa hovorí iba o možnosti vládu zvrhnúť?
Pokiaľ budú armáda, tajné služby a bezpečnostné zložky na Asadovej strane – a teraz, keď sa jeho armáde darí, nie je dôvod si myslieť, že svoj postoj zmení. Asad je neodškriepiteľným vládcom vládou kontrolovaných území, ktoré dnes tvoria približne dve tretiny sýrskej rozlohy.
Vláde Baššara vyjadruje podporuje ako Rusko tak i Irán. Vedel by mať aj bez nich takú stabilnú pozíciu?
V polovici roka 2015 predpovedali vojenskí experti Asadovmu režimu iba mesiace existencie. Išlo možno o preháňanie, ale situácia na bojisku pre neho nevyzerala vôbec dobre. Bez ruského letectva, ktoré začalo v septembri 2015 beztrestne decimovať povstalcov, a prísunu mužov iránskych revolučných gárd a ich irackých, pakistanských a afganských žoldnierov a libanonského Hizballáhu, by sa ťažko Asadovi podarilo ústup na všetkých frontoch premeniť v rad víťazstiev na západe krajiny. Bolo to jasne vidieť pri oslobodení Palmýry z rúk Islamského štátu, ktorý Asad po ruskom stiahnutí sa opäť nakrátko stratil.
Na Sýriu teda teraz smerujú útoky či sankcie, čo môžeme od Baššara očakávať? Bude snažiť o upokojenie situácie, prizná niekedy chyby, a čo chýba k tomu, aby sme vedeli dať za sýrskou občianskou vojnou bodku?
Žiadny orientálny diktátor si nikdy neprizná chybu. Bolo by to chápané ako slabosť zo strany spojencov i nepriateľov. Asad bude bojovať do posledných síl a cez ďalšie masakre, ktoré pravdepodobne budú sprevádzať dobývanie provincie Idlíb, kam sa sústredili státisíce utečencov a hlavne tisíce veteránov islamistických a nacionalistických milícií, kurdských oblastí, ktoré budú kurdské jednotky YPG tvrdo brániť.