Kontinentálna hranica medzi Spojenými štátmi a Mexikom má vyše tritisíc kilometrov a prechádza cez štyri štáty, Arizonu, Kaliforniu, Nové Mexiko a Texas, od Tichého oceánu po Mexický záliv.
Viac ako tisíc kilometrov z nich sa múrom, ktorý sa postupne stavia od roku 1994, už hrdí.
Nejde však o súvislú konštrukciu, ale skôr o súbor menších stien chránených navyše virtuálnym plotom so senzormi a kamerami. Súčasnému prezidentovi to však nestačí. Pred rokom v januári jeho administratíva podpísala príkaz na zlepšenie hraničnej bezpečnosti a imigrácie, v rámci čoho chce tak hraničnú stenu rozšíriť.
Trump požadoval od Kongresu v rozpočte na projekt päť miliárd dolárov, demokrati boli však ochotní na hraničnú bezpečnosť prispieť iba 1,3 miliardy. Už v polovici decembra sa vyhrážal, že ak sa financie na jeho zámer nenájdu, nastane vládny shutdown, ktorý nakoniec aj nastal a teraz zažívame až výnimočný stav.
Kritici preto poukazujú na to, prečo sa vôbec stal reálnym, keď podľa vyjadrení amerického prezidenta zaň mali zaplatiť Mexičania, a nie Američania, čo Trump potvrdil aj v tweete začiatkom januára: „Za múr zaplatí Mexiko pomocou novej dohody USMCA (medzi USA, Mexikom a Kanadou). Väčšina múru už bola opravená alebo postavená. Spravili sme veľa práce. 5,6 miliardy dolárov je veľmi málo v porovnaní s benefitmi od Národnej bezpečnosti. Rýchlo zaplaťte späť!“