Tam, kde ešte pred 11 rokmi mohli prechádzať z jednej strany na druhú prakticky bez obmedzenia, dnes môžu sledovať dianie na opačnom brehu hraničnej rieky len z bezpečnej diaľky.
Pre mnohých ľudí je to problém, keďže na druhej strane majú príbuzných. Ďalší zase za riekou pracovali. Teraz majú pohyb výrazne sťažený. „Prejsť môžu len na špeciálne povolenie na štyroch bodoch, ktoré sú na to určené,“ pripomína pre HN policajtka Zuzana Brunnerová, ktorá pôsobí v poľnej kancelárii v gruzínskom Gori.
Mimochodom, práve cez toto mesto, ktoré je rodiskom bývalého sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina, sa v auguste 2008 rútili ruské tanky z juhoosetskej metropoly Cchinvali smerom do Gruzínska. A svetom otriasli fotky gruzínskych civilistov, ktorí ležali mŕtvi po ruskom bombardovaní na uliciach Gori.
Príkladom zhoršenej situácie je samotná dedina Odzisi. Kým v minulosti prechádzalo cez cestu z Gruzínska do Južného Osetska alebo späť asi 400 ľudí a sto áut denne, dnes ani jeden.
Rusi a ich spojenci v Južnom Osetsku totiž 11. januára tohto roka uzavreli hraničnú líniu, oficiálne kvôli vypuknutiu prasacej chrípky. Tvrdia, že nechcú, aby sa toto ochorenie dostalo z Gruzínska do Južného Osetska. Tbilisi však argumentuje, že ide len o ďalšiu z ruských provokácií.
Toto všetko sťažuje situáciu miestnych obyvateľov. „Gruzínci nás zväčša vnímajú pozitívne. Komunikujú s nami, sťažujú sa len na praktické problémy týkajúce sa bežného života či nedostatočnej infraštruktúry,“ podčiarkuje Vladimír Tatarka, ktorý na misiu nastúpil 22. februára 2017. Pôvodne mal prísť len na rok, svoje pôsobenie si však predĺžil o ďalších 12 mesiacov.
Domov na Slovensko sa Tatarka vracia tento týždeň. Zuzana Brunnerová pôsobí v Gruzínsku jeden rok. Vedenie misie si aktivitu Slovákov pochvaľuje. „Situácia je relatívne stabilná aj vďaka monitorovacej misii, ku ktorej výrazne prispievajú i Slováci,“ uviedol šéf misie Erik Hoeg z Dánska.