Naplno sa to prejavilo pred dvoma týždňami, keď Putinova vládna strana Jednotné Rusko utrpela ťažké straty v komunálnych voľbách v Moskve. Kandidáti s jej podporou si síce udržali tesnú väčšinu, keď získali 25 mandátov, Putinov tábor však prišiel o 13 poslaneckých miest.
Navyše, Putin musí bojovať s rastúcimi protestami priamo v uliciach Moskvy a ďalších miest. Pred komunálnymi voľbami sa uskutočnila séria nepovolených demonštrácií, na ktoré úrady tvrdo zareagovali. Na niektorých z nich sa podľa organizátorov zúčastnili tisícky, ba dokonca desaťtisíce ľudí. Len počas jedného protestu koncom júla zadržala polícia viac ako tisíc ľudí. Úrady vypočúvali nielen lídrov opozície, ale aj predstaviteľov médií či občianskej spoločnosti.
Putinov režim na tieto prejavy nesúhlasu reaguje po svojom. Namiesto demokraticjých ústupkov uťahuje skrutky moci. Najznámejší opozičný líder Alexander Navaľnyj je opakovane väznený. Úrady však z účasti na voľbách vyškrtli aj viacero ďalších opozičných kandidátov. Dočasne boli zadržaní napríklad líder Strany zmien Dmitrij Gudkov či nezávislá kandidátka Ľubov Soboľová, ako i šéf protikorupčného fondu Ivan Ždanov. „Keď režim nepripustil opozičných predstaviteľov ako je Dmitrij Gudkov k voľbám do moskovského parlamentu, tak vystavil stopku celej ruskej opozícii,“ uviedol pre HN Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.