Vzťahy Moskvy so Západom sú dnes najmä na bode mrazu, predovšetkým v sôedku konfliktu na východe Ukrajiny a ruskej anexii polostrova Krym. Veríte, že ešte za vlády Vladimira Putina bude možné zmierenie so Západom a vyriešenie ukrajinskej otázky?
Ak mám povedať pravdu, nedokážem si to predstaviť. A to nielen za vlády Vladimira Putina, ale aj počas úradovania akéhokoľvek jeho nástupcu, ktorý by mal podľa ústavy prísť v roku 2024. Pretože tie vzťahy sú tak pošramotené, že ak dnes aj prebieha nejaký dialóg medzi Západom a Ruskom, tak je to v podstate len o elementárnych záležitostiach. Najmä o tom, ako predísť vzájomnému konfliktu a zabrániť tomu, aby sa stretli a navzájom ohrozili lietadlá jednej a druhej strany. K takýmto stretom pravidelne dochádza nielen v Pobaltí, ale aj nad Nórskom, Islandom či Veľkou Britániou. To je hlavná úloha súčasných rokovaní.
Oproti minulosti ide o výrazné zhoršenie vzťahov, pričom ich zlepšenie je v nedohľadne...
Presne tak. Nesmieme zabúdať na to, že Rusko so Západom v niektorých veciach v minulosti aktívne spolupracovalo. V 90. rokoch to napríklad bolo na Balkáne, keď sa riešila situácia okolo Srbska. Neskôr obidve strany zásadným spôsobom spolupracovali v Afganistane. Môžeme pripomenúť niektoré mítingy medzi ruskými a americkými predstaviteľmi, ku ktorým došlo dokonca aj v Bratislave alebo v Prahe. Jedným z najdôležitejších výsledkov týchto mítingov sa v roku 2010 stala dohoda o obmedzení jadrových zbraní New Start, ktorú v roku 2010 podpísali v Prahe bývalý šéf Bieleho domu Barack Obama a vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev. Takže niektoré čiastkové iniciatívy naozaj boli. Dnes sme však skutočne na bode mrazu. Ja si totiž nedokážem ani predstaviť, že by Vladimir Putin či ktorýkoľvek jeho nástupca dokázal zmeniť čokoľvek v politike Ruska týkajúcej sa situácie na Ukrajine, minimálne s ohľadom na Krym.
Znamená to, že ak by chcel Západ dosiahnuť urovnanie vzťahov s Ruskom, tak by mal jednoducho akceptovať dnešnú situáciu, pričom v opačnom prípade vzťahy zostanú navždy zamrznuté?
Keby Západ chcel dnes zlepšiť vzťahy s Ruskom, tak by len legizimizoval jeho agresiu a kroky, ktoré robí vo svojej zahraničnej politike voči Ukrajine, Gruzínsku a ďalším štátom. V podstate by to bola iba politika appeasementu, teda zmierňovania napätia. Moskva totiž zahnala vzájomné vzťahy tak ďaleko, že akékoľvek zmierenie alebo ich normalizácia by znamenali zabudnúť na to, čo už Rusko urobilo a na čo Západ jednoducho nikdy nepristúpi.
Zrejme máte na mysli predovšetkýn anexiu Krymu...
Áno, prepisovanie hraníc v 21. storočí, ktorého sa Rusko pod rúškom akéhosi pseudoreferenda dopustilo, je niečo tak nebotyčného a neslýchaného, že Západ na to skrátka nikdy nepristúpi. Navyše, Ruská federácia a akýkoľvek jej prezident, ktorý príde po Putinovi, to bude mať nesmierne ťažké, ak nie nemožné, aby v domácej politike obhájili akékoľvek zmeniť. Som teda presvedčený, že z tejto situácie nikto nepozná cestu von.
Najbližšie prezidentské voľby v Rusku sú naplánované na rok 2024. Myslíte si, že Putin bude kandidovať aj vtedy? Môže prípadne urobiť niečo podobné ako v roku 2008, keď si len na štyri roky vymenili kreslá s premiérom Dmitrijom Medvedevom? Alebo sa bude snažiť dosadiť si svojho vlastného lojálneho nástupcu?
Toto je veľmi dobrá otázka, na ktorú však podľa mňa väčšina analytikov nedokáže dnes úplne jednoznačne odpovedať. Otázne pritom je, či odpoveď vôbec poznajú v Kremli. Model nástupníctva sa totiž stále pripravuje. Zostáva ešte pár rokov, počas ktorých sa to musí celé rozlúsknuť a vyriešiť. Hovorí sa o niekoľkých možných scenároch. Napríklad aj o podobnej zmene, k akej došlo práve v roku 2008. Teda že by opäť nejaká osoba lojálna voči Vladimirovi Putinovi nastúpila do úradu. Ja si však osobne myslím, že toto nemôžeme očakávať.
Prečo?
Pretože to, čo nasledovalo po tejto výmene, vzbudilo nesúhlas a spôsobilo obrovské demonštrácie na moskovských námestiach. Medvedev s Putinom vtedy neuveriteľným, ba až nehoráznym spôsobom vyhlásili, že na tejto forme výmeny boli dohodnutí po celú dobu. Priznali, že Medvedev vlastne takýmto spôsobom Putinovi podržal miesto. A vieme, ako to dopadlo. Došlo k najväčším demonštráciám proti Putinovi od jeho nástupu do úradu. Preto si myslím, že toto nenastane.
Čo teda považujete za reálnejšie?
Hovorí sa o niekoľkých ďalších podobných scenároch, ako by sa súčasné pravidlá dali obísť. Jedným z nich je to, že Vladimir Putin sa stane hlavným lídrom zväzového štátu s Bieloruskom. Práve o tejto variante sa v poslednej dobe veľmi diskutovalo. Putin by sa posunul do čela toho dvojštátu. Ruská ústava, ktorú pravdepodobne nikto meniť nechce, by to umožňovala.
Ľudia v Bielorusku by s tým súhlasili?
Práve naopak. Bielorusi sú z toho dosť zdesení. Snaží sa robiť naozaj všetko pre to, aby ich prezident Alexander Lukašenko a jeho režim zostali pri moci a svoje súčasné postavenie si minimálne udržali. Na druhej strane sa objavili aj isté hlasy v dolnej komore ruského parlamentu, teda Štátnej dume. Tie hovorili o tom, že ruská ústava je zastaralá a mala by sa zmeniť.
Ako by sa podľa týchto hlasov mala zmeniť?
Podľa nich by sa malo vymyslieť niečo nové v snahe Putina legitimizovať ako vodcu, buď neformálneho, alebo napríklad ako lídra ruského parlamentu. Takže môžeme byť svedkami nbejakého nového riešenia. V každom prípade je dôležité mať na pamäti, že Vladimir Putin zostane kľúčovým hráčom na ruskej politickej scéne, a to aj po roku 2024. Pretože on jednoducho nemá kadiaľ ísť von. Vo väčšine veľmocí a ostatných západných krajín má totiž dvere zatvorené po tom, čo urobil. Teda akú agresiu vyvolal voči Západu, Ukrajine a ďalším štátom.
Existuje v krajine vôbec nejaká opozícia voči Putinovi?
V samotnom Rusku určitá opozícia voči prezidentovi existuje. Sú tam ľudia, ktorí si uvedomujú, že Vladimir Putin je nežiaduca osoba. Pre mnohých je to kriminálnik a vojnový zločinec, ktorý skrátka musí ísť pred súd v Haagu a zodpovedať sa tam za to, čo urobil. Takže on naozaj nemá kam utiecť a musí si svoje postavenie udržať. Jednoducho nie je demokrat. Nevybudoval si svoje postavenie demokraticky a je vylúčené, aby pod jeho vedením prebehla v Rusku regulárna demokratická tranzícia moci.
V súčasnosti vidíme rozsiahle demonštrácie proti ruskej vláde. Stráca prezident postupne podporu ľudí?
V poslednej dobe skutočne vidíme veľký nárast protestného hnutia. Nie je to už iba Alexej Navaľnyj a jeho hnutie proti korupcii. Je to celý rad ďalších aktérov. Dnes sa v skutočnosti v uliciach Moskvy hrá o budúcnocť celej krajiny, celého Ruska. Pretože keď režim nepripustil opozičných predstaviteľov ako Dmitrija Gudkova a ďalších k voľbám do moskovského parlamentu, tak vystavil stopku celej ruskej opozícii a jej najsilnejším častiam v Moskve a Petrohrade. Aj z tohto dôvodu sa dnes naozaj bojuje o zachovanie demokracie v Rusku a nadejí na to, aby sa presadili demokratické myšlienky a politická pluralita.
Očakávate ďalšie demonštrácie?
Myslím si, že naozaj ešte môže dôjsť k veľkej vlne protestov. Mohlo by to zohrať dôležitú úlohu vo vývoji politickej situácie v Rusku. Veď len prednedávnom sme videli v uliciach 60-tisíc ľudí. A môže sa to ešte vystupňovať podľa toho, ako agresívne a nervózne bude reagovať ruský režim. Takže som presvedčený, že teraz, v týchto dňoch a týždňoch, sa naozaj bude rozhodovať o tom, či si Rusko zachová demokratickú tvár alebo alebo sa stane štátom, kde demokracia jednoducho zanikla a zostal už iba Putinov režim. Takže rozhodne som presvedčený o tom, že demokratická opozícia tu je a existuje reálna varianta nástupcu Putina.
Kto by tým nástupcom mohol byť?
Buď niekto z kruhov jeho širších podporovateľov alebo vlastnej politickej opozície, teda ľudí, ktorí legitímne stoja proti nemu. Tých ľudí je tam dosť. Rusko ešte rozhodne nie je zatratené. Nie je to totalitný štát ako Severná Kórea. Myslím si, že také ani nebude. Tento súboj však ruskí občania musia vyhrať sami.
K pádu vlády respektíve predčasným voľbám, ako to poznáme v Európe, však zrejme nedôjde...
Ja si myslím, že predčasné voľby sú vylúčené, ak by to nebolo súčasťou nejakého širšieho plánu na výmenu Putina alebo inú tranzíciu moci. Ak by to bola výmena, ktorá bude v réžii Putinovho režimu, možeme byť svedkami toho, že prezident napríklad rok pred voľbami odstúpi. Na jeho miesto príde nová osoba, možno aj niekto úplne neznámy, ako to bolo v prípade jeho samotného pred 20 rokmi. To sa pokojne môže stať. Prirodzene, ak to bude súčasťou plánu, ktorý Putin má.
Myslíte si, že Putin presne vie, čo bude o päť rokov?
Som presvedčený, že na tom pláne sa už dnes veľmi intenzívne pracuje. Jeho režim nerobí nič iného, než premýšľa, ako si uchovať svoju tvár a postavenie, ktoré teraz má. To je v skutočnosti jediná myšlienka, ktorá ich teraz ženie dopredu. Na druhej strane nie je vylúčené ani to, čoho sme v minulosti boli svedkami v ruských a sovietskych dejinách. Moc niektorých ruských panovníkov, cárov a iných vládcov končila aj v krvi a povstaniach, ako sme toho boli svedkami v roku 1917. Takže aj táto tradícia existuje v ruskej histórii je takisto. Preto tejto chvíli sa nedá vylúčiť vôbec nič.