A to nielen do roku 2024, kedy Putinovi vyprší štvrté, a teda podľa ústavy aj posledné funkčné obdobie, ale ideálne aj neskôr. Aj preto sa v Moskve čoraz intenzívnejšie ozývajú hlasy volajúce po zmene ústavy. Tento krok by zmenil podobu moci v Rusku prvýkrát po takmer 30 rokoch, teda od rozpadu Sovietskeho zväzu a vzniku samostatnej Ruskej federácie.
S myšlienkou na zmenu ústavy prišiel šéf Štádnej dumy Viačeslav Volodin, ktorý je považovaný za jedného z najbližších spolupracovníkov Vladimira Putina. Autor známej doktríny – Žiadny Putin, žiadne Rusko – tvrdí, že ústava musí byť modernizovaná a adaptovaná na súčasnosť.
Podstata zmien je jednoduchá. V praxi ide o to, aby sa posilnila úloha parlamentu a vlády. A naopak, oslabila sa právomoc prezidenta. Kto by si však myslel, že ide o spôsob, ako odstaviť Putina od moci, bol by na veľko omyle. Tábor súčasného prezidenta si totiž pripravuje pôdu, ako sa udržať pri moci aj po voľbách v roku 2024, keď už Putin nebude môcť kandidovať. „Podľa týchto návrhov by sa malo vymyslieť niečo nové v snahe Putina legitimizovať ako vodcu, buď neformálneho, alebo napríklad ako lídra ruského parlamentu,“ dodáva Havlíček.