Štátne firmy napríklad zadávajú inzercie takmer výlučne tým titulom, ktoré informujú o Orbánovi v pozitívnom duchu. Kritické médiá sú z reklamy prakticky vylúčené.
Koncom roka 2018 združila vláda stovky médií, ktoré sú jej priaznivo naklonené, do Nadácie stredoeurópskej tlače a médií. Tú štedro finančne podporuje. Medzinárodné novinárske združenia upozorňujú, že Orbánov tábor nalieva provládnym médiám milióny eur z európskych fondov.
Dvojaký meter je bežnou praxou aj v komunikácii s úradmi. „Maďarskí nezávislí novinári pracujú dlhé roky v tvrdých podmienkach. Už sme si zvykli na to, že nás úrady ignorujú. Keď napríklad pošlem ministerstvám alebo rôznym inštitúciám 10 otázok, zvyčajne dostanem odpoveď zhruba na dve z nich. Je čoraz ťažšie získať zdroje. A aj keď sa rozhodnú odpovedať, tak len pod podmienkou anonymity z obavy pred prípadnou odvetou,“ hovorí Viktória Serdültová.
Vládni politici podľa nej neposkytujú rozhovory nezávislým novinárom, ktorí by sa ich mohli pýtať relevantné otázky. Nepozývajú ich ani na tlačové konferencie či ďalšie dôležité podujatia. Niektoré médiá sú dokonca úplne vylúčené z parlamentu. Preto nie je prekvapujúce, že Orbán berie so sebou na pracovné cesty do zahraničia len provládne médiá.
Serdültová pripomína, že na rozdiel od niektorých iných krajín nie sú novinári v Maďarsku prenasledovaní alebo väznení. „Môžu si písať, čo chcú. Jadrom problému je to, že mediálne domy sú ´v zajatí´. Do veľkej miery totiž fungujú na základe príjmov z reklám štátom vlastnených firiem. Od roku 2010 pritom kritické noviny sotva dostali nejakú inzerciu od vlády. Mnohé médiá boli nútené zoškrtať náklady, požiadať o finančnú podporu čitateľov alebo umiestniť svoje články pod paywall.“