Najprv podal desiatky žalôb proti výsledkom volieb v jednotlivých štátoch USA. Súdy zmietli všetky zo stola. Potom sa usiloval presvedčiť zástupcov v štáte Georgia, aby mu niekde „našli“ zopár tisíc hlasov, ktoré by mohli zvrátiť konečné Bidenovo víťazstvo. Keď neuspel ani tu, nabádal svojich priaznivcov, aby tiahli na Kongres v čase, keď bude potvrdzovať triumf demokratického kandidáta.
Výsledkom boli ťažké nepokoje v Kongrese, ktoré si začiatkom tohto mesiaca vyžiadali dovedna päť obetí. Demokrati vzápätí presadili návrh ústavnej žaloby na prezidenta Trumpa, ktorý okrem nich podporilo aj 10 republikánov.
Trump sa tak stal vôbec prvým prezidentom v histórii USA, proti ktorému bol proces takzvaného impeachmentu spustený hneď dvakrát. Prvý raz to bolo v roku 2019, keď ho demokrati obviňovali zo zneužitia funkcie a marenia spravodlivosti v súvislosti s jeho snahou prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k politickým machináciám.
Senát pod kontrolou republikánov predvlani Trumpa týchto obvinení zbavil. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že žaloba bude úspešná. I keď až po stredajšom nástupe Joea Bidena do Bieleho domu. Trump tak štyri roky svojho vládnutia dotiahol do konca.
Otázkou zostáva, kedy sa ústavnou žalobou bude zaoberať Senát. „Politickou dilemou pre demokratov je to, nakoľko má význam tlačiť na pokračovanie ústavnej obžaloby v Senáte aj za situácie, že prezidentom bude Joe Biden. Úvodné mesiace pôsobenia v úrade sú totiž pre prezidentov tým priestorom, v ktorom majú šancu presadiť svoje priority, či už na úrovni exekutívnych rozhodnutí, plánov alebo personálnych nominácií. A práve ústavná žaloba voči exprezidentovi Trumpovi a rokovanie o nej v Senáte by priestor pre Bidena výrazne obmedzovali,“ uviedol pre HN politológ Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Podľa neho sa tak nedá vylúčiť, že samotný proces obžaloby sa napokon formálne začne oveľa neskôr a bude mať skôr podobu akéhosi „vyrovnania sa s minulosťou“. Senát môže rozhodnúť aj o tom, že Trump sa už nebude môcť uchádzať v budúcnosti o prezidentský úrad. Prekazil by mu tak avizovaný zámer kandidovať vo voľbách v roku 2024, čím by mu fakticky stopol celú politickú kariéru.