Tie však zmanipuloval prezident Alexander Lukašenko, aby si udržal moc. Kým Cichanovská na jeseň chodila po Európe a stretávala sa s lídrami rôznych krajín – okrem iných s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou či v Bratislave počas bezpečnostnej konferencie Globsec i so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou – na Lukašenka a ďalších predstaviteľov jeho administratívy uvalil Západ ešte prísnejšie sankcie než dosiaľ.
Inú taktiku zvolil šéf ruskej opozície Navaľnyj. Rusov sa rozhodol burcovať priamo v rodnej krajine, a nie zo zahraničného exilu ako Cichanovská. A hoci vlani prežil pokus o otrávenie jedovatou látkou typu novičok, z čoho obvinil priamo Kremeľ, v polovici januára sa vrátil z Nemecka do Ruska, kde ho okamžite zatkla polícia za údajné neplnenie povinností podmienečne odsúdeného človeka. Za mrežami skončila aj jeho hovorkyňa Kira Jarmyšová i ďalší spolupracovníci z najbližšieho okolia, ktorí na sociálnych sieťach vyzývali ľudí na účasť na demonštráciách. A len pred pár dňami odsúdili Navaľného na 3,5 roka väzenia.
Práve toto sa stalo hlavným spúšťačom protestov, ktorý do ulíc vytiahol aj tých, čo sa inak o politiku príliš nezaujímajú. A to i mimo Moskvy či Petrohradu, keďže úrady zatýkali členov Navaľného tímu nielen z centrálneho štábu, ale aj z regionálnych pobočiek.
Hnev Rusov narastá s každým ďalším zadržaným človekom. Za mrežami skončili mladí ľudia len preto, že sa v čase ohlásených demonštrácií nachádzali v blízkosti stanice metra. Úrady začali hovoriť o takzvaných sanitárnych prípadoch – ide o zatváranie a ďalšie tresty pre tých kritikov Putinovho režimu, ktorí napríklad rozširujú na sociálnych sieťach informácie o protestoch.
Kremeľ tvrdí, že tým porušujú protipandemické opatrenia. „Samozrejme, keby sa súčasná hygienická situácia režimu nehodila, tak by ju úplne ignoroval. Lenže teraz ju môže celkom dobre využiť na to, aby na nepohodlných ľudí vytvoril tlak a mohol sa ich nejakým spôsobom zbaviť, ako to už predtým urobil s Navaľným,“ podčiarkol Havlíček.