V celom Rusku sa masívne demonštrovalo proti väzneniu opozičného lídra Alexeja Navaľného. Prekvapil vás rozsah týchto protestov?
Veľmi zaujímavý bol predovšetkým prvý víkend protestov. A nielen rozsahom. Až 42 percent z tých, ktorí vyšli do ulíc Moskvy, protestovalo vôbec prvýkrát. Do celého diania navyše vstúpil úplne nový komponent – regióny.
Prečo je tento prvok taký dôležitý?
Podľa západných médií sa protestovalo i v mestách, kde ľudia naposledy demonštrovali počas revolúcie v roku 1917. Aj to je dôkazom, že ruská spoločnosť sa naozaj aktivizuje. Naštartovalo ju Navaľného zatknutie bezprostredne po jeho návrate do Ruska a odsúdenie na kratší trest väzenia. Ten sa mu môže ešte predĺžiť, keďže čoskoro bude čeliť ďalšiemu súdnemu konaniu. Práve toto v istom zmysle zafungovalo ako spúšťač nespokojnosti a nedôvery, ktorá medzi Rusmi vládne už dlhšiu dobu. Súčasné udalosti veľmi urýchlil aj fakt, že ľuďom sa v súčasnom Rusku nežije dobre. Všetky tieto faktory dali priechod verejným protestom, ktoré naberajú veľmi zaujímavý rozmer.
Za mrežami skončili tísice ľudí. Očakávate, že hromadné demonštrácie budú pokračovať aj naďalej?
Som presvedčený o tom, že áno. Ak sa totiž pozrieme na zloženie demonštrantov, medzi ktorými sú najmä mladí ľudia, potenciál protestov je mnohonásobne väčší, než sme videli v uliciach ruských miest počas uplynulých víkendov. Veď sympatie voči Navaľnému vyjadrilo až 20 percent Rusov. Je tu však ešte jedna vec – čím agresívnejšie sa režim bude správať, tým viac bude hnev ľudí narastať. Ukázalo sa to počas prvých dvoch víkendov, kedy bezpečnostné zložky postupovali veľmi agresívne a uväznili dohromady viac než 10-tisíc ľudí. Platí to nielen pre Rusko. Takáto tvrdá reakcia vyhnala aj v Bielorusku do ulíc ešte viac demonštrantov.
Vidíte medzi týmito krajinami paralely?
Určite áno. Tvrdé počínanie polície, zatýkanie, mlátenie ľudí, nasadzovanie paralyzérov či kopanie do starších spoluobčanov – toto všetko vzbudzuje v spoločnosti ďalšie emócie. Prispieva to len k pokračovaniu protestných hnutí. Či už to bude v podobe priamych aktivít v uliciach alebo v online priestore, prípadne formou solidarity, ktorou sa teraz zaoberá veľká časť opozične naladenej ruskej spoločnosti.
Ako takéto prejavy solidarity vyzerajú v praxi?
Ľudia sa snažia pomôcť príbuzným zadržaných, ktorí zostávajú vo väzbe alebo už boli odsúdení. Existujú rôzne prostriedky aktivizácie. Nevidíme ich vždy výlučne v uliciach. Napríklad v prvý protestný víkend sledovali dianie státisíce ľudí na internete. Každý jednoducho nemá možnosť či odvahu vyjsť do ulíc. Hnutie solidarity tu v každom prípade zatiaľ je a podľa mňa bude pokračovať. Nezmizne z ruskej spoločnosti minimálne do septembrových volieb do Štátnej dumy.
Vezú sa teraz Rusi na vlne bieloruských demonštrácií, dajú sa tieto hnutia porovnať?
Porovnať sa určite dajú. Napokon, keď sa pozriete na niektoré zábery z ruských miest počas uplynulého víkendu, skandovalo sa tam na podporu Bielorusov demonštrujúcich proti režimu Alexandra Lukašenka. Vzájomné prelínanie oboch spoločností je podobné ako to môžeme vidieť v Česku a na Slovensku. Česi tiež veľmi prežívali udalosti okolo vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
To isté sa teraz deje v Bielorusku a v Rusku?
Presne tak. Aj tieto spoločnosti sú veľmi úzko previazané v informačnom priestore či na báze medziľudských vzťahov, ale aj vďaka zväzovému zriadeniu. Prebiehajú tam debaty intelektuálov, opozícia si vymieňa skúsenosti. Kontakty a vzájomná inšpirácia tu rozhodne sú. Najprv to možno bolo z druhej strany, keď Rusi podporovali Bielorusov. Teraz je to skôr naopak a Bielorusi idú v mnohých veciach Rusom príkladom.
V čom konkrétne?
Ruská opozícia často opakuje svoje kroky po tej bieloruskej. Nehovorím iba o organizovaní protestného hnutia cez sociálne siete a aplikáciu Telegram, ale napríklad aj o decentralizácii demonštrácií vo veľkých mestách ako je Moskva či Petrohrad. Demonštranti sa tu nesústreďujú na vytvorenie jedného veľkého sprievodu. Skôr sa rozdeľujú, aby silovým zložkám sťažili ich snahy demonštrácie potlačiť. Práve toto sme videli v Minsku a v ďalších bieloruských mestách. Takže výmena dobrej praxe a solidarity medzi opozičnými tábormi oboch krajín jednoznačne funguje.