Uplynulú sobotu sa konali protesty za prepustenie známeho katalánskeho rappera Pabla Haséla odsúdeného na deväť mesiacov väzenia za údajné nabádanie k terorizmu a za urážku španielskeho kráľa. A tento týždeň Európsky parlament zbavil europoslanca a bývalého katalánskeho lídra Carlesa Puigdemonta imunity. Hrozí mu vydanie do Španielska, ktoré ho chce poslať za mreže pre podnecovanie k vzbure.
Katalánci tvrdia, že im centrálna vláda príliš nepomáha so zvládaním krízovej situácie. „Počas prvého lockdownu, keď sme to najviac potrebovali, Madrid nedecentralizoval právomoc rozhodovať o protipandemických nariadeniach. A potom náhle rozhodol, že plná zodpovednosť spočíva na pleciach autonómnych regionálnych vlád. Teda my sme tí, ktorí sú zodpovední za prijímanie a vylepšovanie opatrení. Pritom stále pociťujeme nedostatok určitých štrukturálnych kompetencií a zdrojov,“ pripomína Krystyna Schreiberová.
Pomoc ústrednej vlády nie je podľa nej ani zďaleka taká, ako by si Katalánci predstavovali. Prejavuje sa to napríklad aj v tom, že región nedostáva množstvo vakcín dohodnuté na základe očkovacieho plánu. Na druhej strane môže byť dôvodom fakt, že vakcín je celkovo nedostatok a bojuje o ne tak španielska vláda, ako aj Európska únia.
Madrid komplikuje Barcelone boj proti pandémii aj inými spôsobmi. V polovici februára sa v regióne konali voľby, ktoré rozhodli o zložení nového katalánskeho parlamentu. „V dôsledku predpovede epidemiologickej situácie odložila katalánska vláda po dohode so všetkými parlamentnými stranami voľby na koniec mája. Španielska súdna moc však rozhodla, že voľby sa musia uskutočniť v pôvodnom termíne. Súd prijal toto rozhodnutie len dva týždne pred samotnými voľbami,“ upozorňuje Schreiberová.
Pandémia zasiahla podľa nej priebeh volieb tromi rôznymi spôsobmi. Celý volebný protokol, ktorý Katalánci dovtedy vypracovali, bolo treba urobiť nanovo úplne od nuly. Kabinet sa musel koncentrovať na to, aby každému občanovi zabezpečil tak právo na hlasovanie, ako aj právo na zdravie a bezpečnosť. A to všetko pri zachovaní plnej legitimity volieb.
Vznikol tak úplne nový protokol. Vláda vynaložila mimoriadne úsilie na to, aby do novej procedúry zapojila všetky parlamentné strany a radnice naprieč celým Katalánskom.
Rozhodnutie španielskeho súdu zasiahlo aj logistiku, ktorá je v čase pandémie extrémne náročná na zvládnutie. Kabinet musel konať veľmi flexibilne – v prvom rade bolo nevyhnutné zabezpečiť viac a väčších priestorov, ktoré mohli slúžiť ako volebné miestnosti, aby sa zaistili dostatočné sociálne rozostupy medzi ľuďmi. Zároveň bolo treba motivovať voličov, aby vôbec prišli k urnám. To si vyžiadalo dosť veľa úsilia.
A práve s voličmi súvisí tretí dosah kroku španielskej justície. Katalánska vláda neskrývala obavy, že voľby budú mať príliš nízku účasť, možno 30 percent, prípadne v dôsledku pandémie nebude dostatok ľudí v komisiách dozerajúcich na bezproblémový priebeh volebného dňa. V takom prípade by sa hlasovanie muselo odložiť.
Napokon sa ukázalo, že tieto obavy boli neopodstatnené. Účasť dosiahla 55 percent, čo vláda vyhodnotila ako dobrý a uspokojujúci výsledok. Taktiež sa podarilo zaistiť dohľad komisárov nad všetkými volebnými miestnosťami.
Pokiaľ ide o zdravotné riziko volieb, zatiaľ sa neukazuje, že by viedli k zvýšeniu počtov infikovaných. Na definitívne vyhodnotenie toho, či hlasovanie nejakým spôsobom ovplyvnilo vývoj pandemickej situácie, si však treba ešte počkať na začiatok tohto týždňa. Katalánski predstavitelia každopádne zostávajú pozitívne naladení a uisťujú, že všetky volebné miestnosti boli bezpečné.