Je dnes Európa čoraz viac ohrozovaná rôznymi hoaxmi a dezinformačnými kampaňami? A kto podľa vás predstavuje v tejto oblasti najväčšiu hrozbu?
Áno, hrozba spojená s dezinformáciami rozhodne rastie. Má spravidla domáce korene – úmyselne ju zneužívajú predovšetkým radikálne populistické hnutia. Samozrejme, zaznamenávame tu aj vplyv rôznych geopolitických aktérov. Na ich čele je Rusko, hoci v tomto smere nie je ani zďaleka jediné.
Sú tejto hrozbe vystavené všetky európske krajiny rovnako alebo je v niektorých z nich hrozba vyššia? Je i v dôsledku geografickej blízkosti Ruska región strednej a východnej Európy vo väčšom nebezpečenstve než povedzme Španielsko alebo Portugalsko?
Áno, máte pravdu. Stredná a východná Európa je dezinformačnému riziku vystavená jednoznačne viac než ostatné regióny. Dalo by sa povedať, že východná Európa a pobaltské štáty sú v tomto konflikte na frontovej línii. Takéto zasahovanie však vidíme aj v Nemecku, napríklad počas volebných kampaní. No a najnovší znepokojujúci prípad sme nedávno videli počas prezidentských volieb v Rumunsku.
Rumuni to vyriešili vylúčením otvorene proruského kandidáta z volieb. Tam však zrejme tlak zo strany Ruska bol ešte intenzívnejší než niekde na západe Európy.
Intenzita sa líši od krajiny ku krajine. Skutočný rozdiel spočíva v tom, ako na takéto aktivity odpovedajú jednotlivé vlády.
Dokážete si predstaviť, že by k podobnému kroku ako v Rumunsku pristúpili aj úrady v Nemecku? Napríklad vylúčením kandidátov radikálnej strany Alternatíva pre Nemecko, ktorú otvorene podporuje Rusko, z volebného procesu?
Stále čakáme na finálnu analýzu ostatnej volebnej kampane, ale už teraz vieme, že v nej došlo k pokusom o zasahovanie. V každom prípade tam neboli takí úspešní ako v Rumunsku, kde hlavnú úlohu zohral TikTok. V Nemecku to vyzerá inak.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
