Keď sa štekot guľometov striedal so spevom kolied. Ako vyzerali Vianoce na frontoch prvej svetovej vojny

Vojak sedí v skromnej, no útulnej drevenici a píše listy svojim najbližším. Je mu teplo. Hoci trávi Vianoce na fronte, má na sebe hrejivú a kvalitnú zimnú uniformu. Domčekom sa šíri vôňa teplého jedla, v rohu miestnosti dokonca žiari vyzdobený stromček a oheň z piecky sa odráža od zarámovaného obrazu panovníka, láskavého mocnára Františka Jozefa I. Vojak bráni svoju vlasť a okrem milovaných mu vlastne nič nechýba.

Tak vyzerali sviatky rakúsko-uhorského vojaka na bojiskách prvej svetovej vojny – avšak iba v predstavách autora jednej z mnohých pohľadníc vydávaných pre obyvateľov v zázemí v zmysle vojnovej propagandy.

Rakúsko-uhorskí vojaci v skutočnosti zažívali na bojiskách Vianoce smutné a tiež kruté.

Spev kolied

V decembri 1914 trvala prvá svetová vojna už päť mesiacov, počas prvých vojnových Vianoc však na niektorých úsekoch západného frontu zbrane stíchli. Britskí a nemeckí vojaci vyliezali zo zákopov, rozprávali sa, vymieňali si skromné darčeky.

Zem nikoho, zjazvená krátermi od vybuchnutých granátov, sa podľa niektorých zdrojov zmenila na dočasné futbalové ihrisko. Čo bolo vari ešte symbolickejšie, chlapi sa spoločne modlili a pochovávali padlých – to všetko svojvoľne, bez vedomia najvyšších veliteľov.