Britský poľný maršal Bernard Montgomery, ktorý sa narodil 17. novembra 1887, patril k najvýznamnejším vojvodcom druhej svetovej vojny. Pôvodne nepríliš známy dôstojník získal ostrohy v severnej Afrike, kde sa mu v lete 1942 podarilo odraziť nemecký úrok na Egypt, aby o pár mesiacov na hlavu porazil Afrikakorps pod velením Erwina Rommela. "Monty", ako mu jeho podriadení hovorili, patril tiež k vrchným veliteľom invázie do Francúzska v júni 1944.
Postavou drobný, ale neprehliadnuteľný dôstojník sa preslávil sebavedomím a tvrdohlavosťou, absolvoval slávnu vojenskú akadémiu v Sandhurste, aj keď ho skoro vylúčili. Počas prvých rokov služby strávil nejaký čas v Indii, v čase vypuknutia prvej svetovej vojny už bol však späť v Európe a čoskoro sa dočkal nasadenia vo Francúzsku.
Osvedčil sa pri ústupe
Už v októbri 1914 ho ale pri Ypres vážne zranila guľka nemeckého ostreľovača a trvalo rok a pol, než sa vrátil na front, avšak do ostrej akcie sa už nedostal, zostal v štábe.
V 20. a 30. rokoch prešiel radom funkcií, okrem iného v rokoch 1938 a 1939 potláčal na Blízkom východe arabské povstania. Na začiatku druhej svetovej vojny patril medzi neznámych dôstojníkov, avšak už počas ústupových bojov vo Francúzsku ukázal svoje vojenské nadanie, v dňoch všeobecného rozkladu a paniky šíril okolo seba dôveru a sebavedomie.
Ikona z Afriky
Aj vďaka tejto povesti na neho padla voľba britského ministerského predsedu Winstona Churchilla, keď v Afrike hľadal náhradu za generála Williama Gotta, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí. A práve v bojoch o severnú Afriku, kde porazil dovtedy zdanlivo nepremožiteľného a obávaného nemeckého poľného maršala Erwina Rommela prezývaného Púštna líška, si získal najväčšiu slávu.
Montgomery tak pripravil nacistickému Nemecku prvú veľkú porážku v druhej svetovej vojne. Ako po víťazstve pri El Alamejne vyhlásil Churchill: "Pozor, toto nie je koniec! Nie je to ani začiatok konca, ale mohol by to byť koniec začiatku."
Po úspechu pri El Alamejne, kde na jeseň 1942 donútil Nemcov k úteku, sa stal Montgomery jednou zo spojeneckých ikon. Počas invázie do Francúzska však podliehal Dwightovi Eisenhowerovi (na revanš bol na jeseň 1944 menovaný poľným maršalom) a medzi oboma slávnymi veliteľmi to občas škrípalo.
Zomrel ako hrdina
Líšili sa napríklad v názore na spôsob, ako dobyť Nemecko. Kým Eisenhower presadzoval široký front, Montgomery chcel ráznu operáciu vedúcu k obsadeniu Berlína.
Svoju taktiku síce nepresadil, na jeseň 1944 však mohol pripraviť výsadkovú operáciu Market Garden, ktorá mala Spojencom získať holandské prechody cez Rýn. Namiesto toho však skončila krutými stratami výsadkárov. Montgomery akciu, ktorá doplatila okrem iného na zlú prácu rozviedky, až do konca života obhajoval.
Po vojne získal titul vikomta z Alamejnu, pôsobil ako šéf generálneho štábu alebo zástupca veliteľa NATO v Európe. Z armády odišiel v roku 1958 a zomrel v marci 1976 ako uctievaný hrdina.