Posádky mínoloviek odviedli svoju prácu na výbornú. Vyčistili priestor v Nemcami nastraženom mínovom poli a vyznačili koridor, ktorým sa dá spoľahlivo preplávať. Konvoj 237 britských lodí, ktoré prevážajú viac než šesťtisíc spojeneckých vojakov, tak môže bezpečne zamieriť k svojmu cieľu – prístavu Dieppe na francúzskom pobreží. Tam sa majú muži vylodiť a prístav dobyť.
Je streda 19. augusta 1942, vody Lamanšského prielivu sú vcelku pokojné, nočná obloha nad ním tiež. Veliteľ námorných síl John Hughes-Hallett a kanadský generálmajor John Hamilton Roberts, ktorý bude riadiť pozemné jednotky, čakajú na palube torpédoborca HMS Calpe na prípadný rozkaz, ktorý by v poslednej chvíli túto akciu zrušil.
Neprichádza, operácia nazvaná Jubilee teda pokračuje podľa plánu a vojaci dostávajú pokyn, aby sa presunuli do vyloďovacích plavidiel.
Lenže krátko pred štvrtou nadránom nastáva problém, keď flotile skríži cestu konvoj nemeckých lodí. Nie je veľký, tvorí ho iba päť pobrežných člnov a tri stíhače ponoriek, presúvajúce sa náhodou práve v tomto čase z Boulogne do Dieppe, no vzájomný boj a delostrelecká paľba neúprosne pretínajú nočné ticho a ožarujú oblohu.
Spojeneckým veliteľom je v tejto chvíli jasné, že krátko pred vylodením strácajú jednu zo svojich výhod, ktorou bol moment prekvapenia. Že sa na mori čosi deje, totiž nemeckým silám zabezpečujúcim obranu pobrežia nemôže uniknúť. Napriek tomu invázne jednotky pokračujú ďalej. Doslova v ústrety peklu.
Kde bojovať skôr?
Viac než dva roky prešli od chvíle, ako sa z pláží a prístavu Dunkerque na severe Francúzska podarilo v poslednej chvíli evakuovať z nemeckého obkľúčenia viac než 300-tisíc spojeneckých vojakov cez Lamanšský prieliv do Británie. Mnohé sa odvtedy zmenilo.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.