Spomedzi technologicky najrozvinutejších štátov vtedajšieho sveta venovali už pred druhou svetovou vojnou najväčšiu pozornosť vývoju lietadiel poháňaných reaktívnymi motormi Nemci. Azda i preto, že diktát Versaillskej zmluvy im nezakazoval lietanie s klzákmi, technologické experimenty tak často uplatňovali práve na týchto lietajúcich prostriedkoch.
V 20. rokoch dokonca v Nemecku vzniklo viacero fantastických projektov, reálne sa uvažovalo o dopravnom lietadle s dvoma trupmi, ktoré by vďaka raketovej sile dokázalo prekonať trasu Berlín – New York za 93 minút!
Už v júni 1928 sa však priekopníkovi aviatiky a pilotovi Fritzovi Stammerovi podarilo uskutočniť naozajstný raketový let. Krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny, v auguste 1939, obletel letisko Marienehe pri Rostocku historicky prvý experimentálny prúdový stroj typu Heinkel He 178.
Toto lietadlo dokázalo vyvinúť rýchlosť 600 km/h, nemecké špičky neskôr rozhodli o jeho umiestnení, ako dôkazu o technickej nadradenosti „vyvoleného národa“, do berlínskeho leteckého múzea, kde bolo napokon v roku 1943 zničené počas britského náletu.
V tom čase už technický pokrok a výskum reaktívnych pohonných jednotiek dosiahol ďalšie obrovské pokroky. Do konca vojny Nemci navrhli množstvo zaujímavých konštrukčných riešení, niektoré sa dokonca dočkali realizácie, vzletov mnohých prototypov, ale aj sériovej výroby a ostrého nasadenia. Politické i vojenské špičky sa nádejali, že by mohli priebeh vojny otočiť znova v prospech Tretej ríše.
„Iba za štyri mesiace sme stratili tisícku stíhacích pilotov. Radšej by som bral jednu prúdovú 262-ku, než päť klasických stíhačiek Messerschmitt 109,“ vyjadril sa v polovici roka 1944 veliteľ stíhacích síl a slávne letecké eso generál Adolf Galland.
Množstvo víťazstiev
Lastovička sa do histórie zapísala ako vôbec jediné nemecké prúdové lietadlo nasadené počas druhej svetovej vojny vo väčších počtoch. A piloti 262-ky sa tešili pomerne úspešnej bilancii.
Zostáva vám 81% na dočítanie.